Sen:
Niečo ma pošteklilo na tvári. Zvraštila som nos. Nech ta debilná mucha zmizne. A znova. rukou som sa zahnala a odplašila tu potvoru. Ticho, nič. Slastne som si vzdychla a spala ďalej. Bolo mi prijemne. Slnečné lúče ma hladili po tvári a do mňa vstupovalo teplo. Myšlienkami som bola medzi jednorožcami a dúhou. Zas ma niečo pošteklilo
-Padaj!
Zavrčala som a zahnala sa rukou. A zas. Naštvane som otvorila oči že tu jednu blbu muchu raz a navždy zabijem. A viete čo? Hľadeli na mňa 2 krásne kukadla. Cele svietili šibalstvom a šťastím. Môj nahnevaný a podráždený pohľad sa zmenil na prekvapený
-Zas si tu?
Vyletelo so mňa bez rozmyslu. Ruka mi vyletela k ústam a zakryla som si ju. Pozrela som na naňho a zažmurkala.
-Ako vidíš!
Zasmial sa s tým svojim typickým smiechom.
-Kde sme tentoraz?
Spýtala som sa úplne bez záujmu. Naraz sme sa začali obzerať dookola a zisťovali sme že kde sme. Boli sme na nejakej čistinke zamorenej kvetmi. Nič iné len tie farebne rastlinky s ktorých niekedy kýcham. To mi je romantika. Sarkasticky som sa usmiala. Okolo čistinky boli vysoké ihličnany ktoré tvorili akoby hradby. Vyzeralo to ako.....
-Hm..Asi si pozerala Twilight
Zaškeril sa na mňa a tým odhalil svoj bieli chrup. Určíte používa Colgate. Mohol by robiť naň reklamu. Zahanbene som sa začervenala a prikývla. Jedným kútikom mi myklo nahor. Jeho zmyselne pery sa sformovali do jeho typického úsmevu. Ironického+ cynického.
-Niekoho tu láka nebezpečenstvo...
Zamrmlal s diabolským úsmevom. Nebezpečne sa ku mne priblížil. Až vtedy som si uvedomila že som po cely čas ležala na jeho svalnatých stehnách. Moja hanba sa opäť vrátila. Lisa mi sčerveneli. Musela som vyzerať ako paradajka. Skláňal sa nado mnou tak že sme sa dotýkali nosmi. Ťažko som prehltla až mi podskočil ohryzok. Nosom mi jemne prešiel po cele ďalej nim skúmal moje lícne kosti a zastavil sa na brade. Nedokázala som zavrieť oči a vychutnávať si to. Môj pohľad bol upretý na jeho stihli a dlhy krk. Mal farbu bieleho mramoru a na boku som mu videla výraznú tepnu. Moje telo sa cele triaslo od vzrušenia. Nie len tým jeho skúmaním ale aj s pocitu ako bol pri mne blízko. Inštinktívne a pudovo som sa k nemu natiahla a nosom mu prešla po krku. Z hrdla sa mu vydralo tiché a varovne zavrčanie zmiešané so slasťou. Svojim nosom som mu mapovala krk zatiaľ čo on tým svojim prešiel na môj. Pomaly zapojil aj pery. Nežne a jemne sa dotýkal mojej citlivej pokožky. Bolo to ako pohladenie motýlích krídel. Na celom tele mi vyskočili zimomriavky. Slastne som sa nadýchla a užívala si jeho krásne a nežné dotyky. Perami sa prepracoval až k mojej tepne. Jemne do nej zahryzol. Prehlo ma v pase. Zrazu sa moja hlava dotýkala tvrdej zeme. Zmätene som otvorila oči. Stal na okraji čistinky. Zdvihla som sa na lakte a skúmala ho pohľadom. Spravila som niečo zle? Čo sa stalo? Jeho ramena sa triasli. Od zúrivosti? Ľútosti? Čo som spravila? Nohy som si pritiahla k hrudi a objala ich. Hlavu som si polozila na kolena a sledovala ho.
-Prepáč
Zašepkala som do vetra ktorý mi odfukoval vlasy z tvare. Nemohol ma počuť. Telom sa natočil ku mne. Tieň so stromov mu zakrýval tvar takže som nevedela ako sa tvári. Asi väzné pozerám moc ten Twilight pripadám si ako Bella. No do fasa teraz ma tu vycicia ako nejaký ciciak. Skvele. Sen za 100 bodov. Zrazu sa ochladilo. Na čistinku privítal studený až mrazivý vietor. Roztriasla som sa na celom tele. Mala by som vstať ale nedalo sa mi. Niečo studené dopadlo na moju tvar. Hlavu som zdvihla k oblohe a sledovala ako vločky rôznych tvarov padajú a padajú. Veď pred chvíľou bolo leto a teraz? Zima? To čo ma byt? Pozrela som jeho smerom. Nestal tam. Zmätene som sa točila okolo vlastnej osi a hľadala nejaký pohyb. Telo sa mi začalo triasť od potláčaného strachu
-Kde si? Ukáž sa!
Kričala som do prázdna. Vietor zachytával moje slova a robil si s nimi čo chcel.
-No tak!
Nič. Slzy sa mi pustili dole tvarou. Nechcela som tu byt sama. Cely život som sama a teraz sa ukáže nejaký výplod mojej fantázie a ja na ňom lipnem? Nech sa vráti. Rukom som si utierala tie slane potôčiky ale oni stále a stále pribúdali. Sneh som mala už po členky. Teraz zamrznem. Čo to znamená?
Nič. Slzy sa mi pustili dole tvarou. Nechcela som tu byt sama. Cely život som sama a teraz sa ukáže nejaký výplod mojej fantázie a ja na ňom lipnem? Nech sa vráti. Rukom som si utierala tie slane potôčiky ale oni stále a stále pribúdali. Sneh som mala už po členky. Teraz zamrznem. Čo to znamená?
Zavitie. Zavitie zvieraťa, predátora ktorý zacítil strach svojej koristi. Zamrzla som v pohybe. Triaška strachu prešla mojim telom a usadila sa v podvedomí. Vlci. Počula som dupot láb ako dopadajú na zasneženú zem a nebezpečnou rýchlosťou sa blížili ku mne? Čo teraz? Potrebovala som odtiaľ zmiznúť ale kadiaľ mam utekať? Čo teraz? Na tejto čistinke som ľahkým terčom ale v lese? Nie ešte väčším keďže to je ich prostredie.?
Za mnou sa ozvalo tiché zavrčanie. Veľmi pomaly som sa otočila za tým zvukom. S rozšírenými zreničkami som hľadela do čokoládových očí vlka veľkosti koňa. Ako z Twilightu. Bolo ich tam 5. Hlavný bol pieskovej farby. Skúmavo na mňa hľadel a čakal. Ostatní sa krčili a boli pripravený na útok. Tuho som zavrela oči a ruky si priložila na tvar. Nechcela som to vidieť. Nechcela som to cítiť. Chcem sa zobudiť. Počujete? Zobuďte ma! V duchu som vrieskala a vzlykala
-Utekaj...
Tichý hlas ma prebral z tranzu otvorila som zaslzene oči a hľadela na svalnatý chrbát. Natočil ku mne tvar
-Nepočula si zmizni!
Vravel to chladne a odmerane. Na jeho tvári neboli žiadne emócie len kamenný vyraz. Viac som nepotrebovala. Otočila som sa na päte a utekala preč. Preč odtiaľ. Preč od nich. Pred od...neho? Nevedela som kam utekám. Moje srdce búchalo moc rýchlo a bolestivo narážalo do mojich rebier. Potkýnala som sa o korene stromov. S dobytými kolenami som sa snažila zájsť čo najďalej. Aj keď ma všetko bolelo a štípalo. Cez zaslzene oči som ani nevidela pred seba. Bála som sa aby som nenarazila do stoku ale to bolo nepodstatne. Zastala som. Potrebovala som chytiť dych. Predklonila som sa a rukami sa chytila kolien. Telo sa mi otriasalo od vyčerpania. Nohy sa mi triasli ako osiky. Dúfam že som im ušla. Prosím....
Ďalšie zavitie. O nie! Vystrela som sa ako lata. Počula som dupot láb. Nie, nie , nie ,nie nie nie!!!!!
Kričala som v duchu. Rozbehla som sa. Bola som na vypätí síl. Myslela som že zastanem a nechám sa dobrovoľne zabiť. Lenže zvierací pud vo mne to nedovolil a poháňal ma ďalej. Zastala som na útese. Do riti čo robím vo Forkse? A v tej debilnej rezervácii? Fuck! Aj s filmami! V živote ho nepozerám! Čo teraz čo urobím? Dupot sa ozýval čoraz bližšie! Ja umriem!
"skoč!"
-Zabudni ty debil!
"Chceš zomrieť?"
-Radšej sa nechám roztrhať ako keď pelichaš ako napichnúť sa na skaly ako nejaká špargľa!
"Skoč!"
-A čo som nejaké kura ktoré vzlietne?
"Do prdele dievča skáč! A neštvi ma"
-A ty si kto!
"Svedomie!"
-Nemalo by byt milšie?
"Nezdám sa ti milý?"
-Pravdu či klamstvo
"Asi...Do riti skáč!"
-Toto je šialené počúvam nejaký debilný vnútorný hlas a idem skočiť ja som asi väzné zošalela!
Mrmrala som si popod nos a cúvala na rozbeh. Preglgla som a v hlave si zopakovala otčenáš
"Skáč!"
-Však počkaj! Modlitba a príprava!
"Nevymýšľaj nepripravuj sa !"
-Dobre!
Odvrkla som mu. Dobre Ely! Práve prehlasujem že si šialená! Moje nohy sa odlepili od zeme a ja som sa rozbehla k útesu. Nie ja nechcem skočiť. Nechcem! Ale už bolo neskoro. Akoby ma nejaká neviditeľná ruka potlačila a ja som letela dole do čierneho mora
-Jeronimooooooooooo
Toto som vždy tužila zakričať. Vypadni ty debil! Voda ma pohltila do svojich hlbín. Začala som kopať nohami ale nemohla som sa vynoriť. Do riti čo som ho počúvala? Radšej roztrhať rýchlo ako utopiť a pomaly. Pomaly som začala klesať dole a dole. Dopadla som na dno a hľadela dookola. Zdalo sa mi akoby niekto ku mne plával. O super ešte aj teraz mam halucinácie. Skvele! Zahmlievala sa mi pred ocami. Viečka mi začali pomaly klipkať. Niekto ma chytil do svojho náručia ale bolo už neskoro....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára