-Ely vstavaj! Je to len zlý sen Ely!
Niekto mnou prudko triasol. Môj dych sa mi zasekol v hrdle. Nemohla som dýchať. Akoby ma nejaká neviditeľná ruka zabraňovala slobodnému nádychu.
-Ely!
Niečo mokre dopadlo na moju tvar. Chcela som otvoriť zavreté oči ale nemohla som. Nie ja musím. Musím byt silná!
"Otvor ich!"
Ozval sa povedomí hlas v mojej hlave. Nie nie je to moje svedomie. Moje svedomie je milšie.
A ako? Nemôžem! Nejde to!
"Len to skús.."
Jeho hlas sa strácal v mojej hlave. No dobre. Rozhodla som sa poslúchnuť ho. Srdce narážalo do rebier. Na tri. 1...2.....3! Prudko som otvorila oči. Ostré svetlo mi udrelo do oči. Musela som zažmurkať aby som zaostrila. Edie sa nado mnou skláňala. Po lícach sa jej kotúľali krokodílie slzy.
-Ty..ty...ty toto už nikdy nerob! Vieš ako som sa zľakla? V živote som necítila taký strach ani keď mi zomrela rybička! Toto už vážne nie!
Najprv na mňa nakričala a potom si ma pritiahla do svojho náručia. Jej slzy mi zmáčali pyžamo. Roztrasene ruky som jej položila okolo pása. Jemne som jej prešla po chrbte a uisťovala sa že je to skutočnosť a nie sen.
-Čo sa stalo?
Zašepkala zronene. Silno potiahla nosom. Dúfam že to nemám na tričku!
-Zlý sen. Spadla so z útesu a topila sa
Viac som jej nepovedala. Nemohla som jej povedať o tom neznámom. Vysmiala by ma a potom zaviedla k nejakému cvokárovi. To ostane len moje tajomstvo a + aj tajomstvo Klbka. Odtiahla som sa od nej a silene sa usmiala. Nerada som jej klamala alebo niečo zatajovala ale toto bolo pre jej dobro a možno trocha aj moje. Asi som sebecká....Nenávidím sa. Hnusím sa sama sebe.
-Edie neplač je to v pohode. Idem sa umyť...
Pomaly som vstala z postele a presunula sa do kúpeľne. Poriadne som zamkla. Oprela som sa o dvere a zošuchla sa na zem. Tvar som si sklonila do dlani. Slzy mi macali moje dlane a nohy. Bolo to také reálne. Čo ak by sa to stalo? Čo by bolo potom? Takéto sny ma raz zabijú alebo privedú na psychiatriu. Rukávom som si utrela zbytočné slzy. Pyžamo putovala do prania a ja do sprchy. Pustila som na seba najprv ľadovú vodu aby som sa prebrala a potom som si pustila teplu. Poriadne som sa vydrhla aby som zmyla tu neexistujúcu soľ z mora. Keď som sa vysušila vlasy som si zabalila do turbanu. Natrela som sa malinovým mliekom. Hodila som na seba spodne pradlo a rýchlo precupkala ku skrini. Zvolila som sede rifle, voľný svetrík so sovou krémovej farby a na nohy som si dala huňaté ponožky.
S mokrými vlasmi som prišla do obývačky. Edie tam nebola. Z kuchyne sa ozvalo veľké tresknutie.
-Edie? Si v pohode?
Rýchlo som tam pribehla. Videla som Edie ako na mňa nevinne kuká a pod nohami ma napadane hrnce.
-Ty si ale šikovná
Ironicky som podotkla a začala zbierať hrnce a ukladať ich na miesto
-O čo si sa snažila?
-Spraviť ti obed nie? Však som predsa milujúca ženuška!
Odvrkla a otočila sa k chladničke
-Milujúca ženuška?
Prekvapene som zdvihla obočie a kukala na jej postavu ako sa pohybuje po kuchyni. Ako som na ňu hľadela tak jej išlo o to aby ma otrávila.
-Edie? Nejdeme radšej do Nando´s alebo Mekáču?
S trocha naštvaným výrazom sa ku mne otočila. Potom pozrela na jej vytvor a na mňa
-No ok idem sa len prezliecť.
A za ňou ostala len vzdušná čiara. Musela som sa uškrnúť. Moja hyperaktivna trubka. Ten jej vytvor som s veľkým odstupom hodila do kosa a rovno aj s hrncom. Neoplatilo sa ho zachrániť. Kým ja som upratala kuchyňu Edie zišla dole. Na sebe mala obtiahnuté rifle, a smotanové tričko. Bolo také čipkované a bolo mi povedome. Na nohách už mala obuté čížmi.
-Edie? Prečo je mi to tričko povedome?
Hodila na mňa anjelsky pohľad a ja som už vedela ktorý bije
-Ja ti ho potom operiem a vrátim
Žmurkla a poslala mi vzdušnú pusu. Prevrátila som ocami. Zobrali sme si kabelky a nahádzali tam potrebne veci pre život. Klbku som nechala jest keď sa zobudí aby na mňa nebola nahnevaná. V chodbičke som si nazula čižmy. Obliekli sme si kabáty obkrútila krky šálmi a na hlavu nasadili čiapky. Kľúče som hodila do kapsy a so smiechom sme sa vybrali najesť.
Nakoniec sme skončili v Nando´s ako vždy. Ale naša Edie musela vymýšľať s niečím iným. Vždy sme skončili tu alebo v Starbucku. So smiechom sme si sadli do zadného boxu. Prišiel k nám jeden pracovník s veľmi sexy zadkom. Wrrr. Edie hneď v očiach zasvietilo. Keď odchádzal vyklonila sa z boxu a zapískala. Hneď sa vrátila späť. Ja som videla ako sa začudovane otočil. Mykol ramenom a išiel vybaviť naše objednávky. Vtedy ma napadla jedna vec, ktorú som Edie nestihla povedať
-Ehm Edie?
Začala som mierne.
-Áno?
Kývla hlavou na znak že počúva
-No ja vieš....
Začala som ale nenechala ma dokončiť
-Si v tom? Si tehotná?
Hodila na mňa prestrašený pohľad. Ja som vyprskla od smiechu. Musela som sa prehnúť v pase. Proste toto bolo moc!
-Čo ty šibe? Išla som ti povedať že už sme dokončili to portfólio!
Utrela som si slzy ktoré mi vyšli a pozrela sa do jej tvare na ktorej sa zračila úľava.
-Vieš čo? Musím si odskočiť!
Nepozerala na mňa ale na čašníka ktorý ju hypnotizoval pohľadom
-Jasne odskočiť tak, tak sa tomu teraz hovorí?
Lišiacky som sa na ňu uškrnula
-Ty trúba!
Hodila po mne svoju čiapku a naštvane sa vybrala na WC. Musela som sa usmiať. Cela Edie. Oprela som sa o stenu a sledovala ľudí. No nič zaujímavé. Však aj prečo by tu boli? Keď teraz sedia so svojimi rodinami pri obede a majú rodinný večer? To ja posledne 4 roky nepoznám. Mama sa o mňa nezaujíma a ani otec. Niekedy si píšem s Teddym alebo sa s nim stretnem už je to veľký chlapec. Vyrástol. Vraví že od kedy som odišla je to divne. Mama a otec sa správajú moc ochranársky a vtĺkajú mu do hlavy kocky. A chcú mat s neho právnika alebo doktora. Že ma to neprekvapuje. Odfrkla som si. Jediný čleň s ktorým som a ako tak vídala okrem Teddyho je moja milovaná babka. Mala by som ju ísť už pozrieť konečne. Nežne som sa usmiala pri spomienke na tu energetickú sedemdesiat ročnú dámu. Už mi chýbala. Ďalej som pozerala po miestnosti kým môj pohľad neprilákal ten jeho. Zas tu bol. Do Ríma on je horší ako môj tieň! Veď ani ten tak často za mnou nechodí. Hľadeli sme na seba dosť dlho. Mala by som ísť za nim a opýtať sa ho či sa nepoznáme. Ale neodkalkuje ma? Asi by to moc bolelo. Také odmietnutie niekoho koho ani nepoznám ale niekoho kto ma prenasleduje v snoch tak to asi aj hej. Pozbierala som odvahu aj keď bola minimálna. Veci som tam nechala. Veď Nik nám to neväzme. Ako som sa k nemu blížila stále sme neprerušili očný kontakt. Prišla som až k jeho stolu. Stále som čakala kedy mi zmizne a všetci na mňa budú pozerať ako na debila. Ale nie práveže jeho tvar sa menila na tu známu kamennú masku. Oči mu stvrdli a čakali. Videla som ako a držal dych. Prišla som k nemu s malou dušičkou. Nadýchla som sa a spustila
-Ahoj. Prepáč že ta otravujem ale nepoznáme sa náhodou? Si mi veľmi povedomí....
Zašepkala som. Čakala som čo povie. Zdvihol ku mne hlavu. Obdaril ma skúmavým pohľadom. Nakoniec na mňa pozrel pohŕdavo a hnusne
-Nie. Musela si si ma s niekým pomýliť
Vravel to chladným a hnusným hlasom. En hlas znel presne ako v mojich snoch. Bol to on! Ale nie nebol! Ale čo ak hej? Preglgla som guču ktorá mi navrela v hrdle
-Ok. Prepáč
Povedala som mu so stiahnutým hrdlo. Otočila som sa a vrátila sa späť na miesto. Cítila som sa potupene a zahanbene. Na čo si myslela ty trúba? Čo máš v tej hlave kocky? Mňa s teba raz šľahne!
Vieš čo? Buď už ticho a odlet do teplých krajín!
Odpálila som ho a ďalej sa hrabala v jedle. Od vtedy som naňho nepozrela. Nemala som za potrebu sa naňho vôbec pozrieť. Cítila som sa hlúpo. Dúfam že sa mi prestane objavovať. Edie sa vrátila späť s víťazoslávnym úsmevom a s číslom od toho čašníka. Pred ňou som sa tvárila ako nič. Nasadila som bezstarostnú masku. Počas jej rozprávanie mi zrak ušiel k jeho stolu. Stále tam sedel. Pozeral na mňa. Prečo tak pozerá? O čo mu ide? Rýchlo som zrak presunula na tvar mojej kamarátky a snažila sa sústrediť na to čo rozprava.
-Edie? Ja už idem. Maj sa zajtra v skole.
Rozlúčila som sa s ňou objatím a vybrala sa pomalým krokom domov. Doma som so seba zhodila veci a vhupla do kúpeľne. Moja myseľ chcela naňho myslieť ale zakazovala som si to. Nemala som na to vôbec odvahu. Prezlečená som sa nachystala do školy. Klbku som dala večeru. Ja som mala nutkanie maľovať. Zobrala som sa a vošla do môjho malého ateliéru. Na stenu som si natiahla obrovské plátno. Na paletu som si naniesla farby. Zhlboka som sa nadýchla a začala maľovať.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára