Dark Side 24

pohlad tretej osoby:

Eleanor sa vrátila späť do ich domu. Mala zmätene pocity ale zároveň bola šťastná že Nialla niekto očaril, zaujal. Už sa oňho začínala báť že nemá srdce alebo žiadne city. Ale mýlila sa čo bola rada. Keď vošla dnu zamierila so to k ostatným ktorý čakali kým niekto príde

-Kde ste boli?

Postavil sa Louis a pozrel na svoju družku. Bal sa o ňu ale bol aj nahnevaný za to že ju Niall zobral. Ale dobre vedel že by nič nespravil ale hnevalo ho to

-Len niečo potreboval

Mykla ramenom a sadla si k nim. Všetci na ňu prekvapene pozerali a nevedeli čo si majú myslieť

-Eleanor? Prečo sa okolo teba znáša ta divná vôňa ktorá je aj okolo Nialla?

Tvrdo sa na ňu pozrel Zayn a postavil sa. Nepáčilo sa mu to. Mal  zle tušenie. A vôbec sa mu to nepáčilo. Niall cele noci nebol doma. Niekedy aj dni. Nevideli ho a nevedeli o ňom nič. Sem tam prišiel domov. Keď som ohľadom toho ohradili tak im dal výplach žalúdka. Možno bol najstarší ale Zaynovi to vadilo. Nerád sa podriaďoval. A teraz mu vadilo aj toto. Liam sa pozeral na nervózneho a výbušného Zayna. Za chvíľu niečo vypukne. Zayn sa neudrží a dopadne to zle. Liam bol asi jediný ktorý tušil čo sa deje. Teda okrem El.....Ostatní mohli už len hádať. Jediný kto bol nestranný bol Harry. On sa nikdy nezapájal do takýchto veci. Bol ten tichý a utiahnutý čo vytáčalo najmä Zayna. Najviac sa do neho púšťal pretože vedel že mu nič nespraví. Ale ako sa vraví keď pretečie pohár trpezlivosti....Všetci sedeli v obývačke každý zabratí do svojich myšlienok. Jeden rozoberal čo je to za vôňa, druhy či sa vôbec objaví, ďalší čo bude ďalej a mnoho ďalších veci. Avšak odpovede sa nedočkal ani jeden....Zatiaľ.....

Ely:

Zobudila som sa na menšiu bolesť hlavy. Pretočila som sa na chrbát a ďalej mala zavreté oči. Bála som sa žeby sa včerajšia bolesť vrátila. Ale sníval sa mi zvláštny sen. Niall sem priviedol nejaké krásne dievča. Dala mi niečo vypiť a potom sa mi uľavilo. Ďalej si už nepamätám nič lebo som konečne zaspala. Keď žiadna bolesť neprichádzala rukou som si pretrela oči a otvorila och. Oslepilo ma priame svetlo ktoré mi svietilo priamo do oči a oslepilo ma. Zamrnčala som a prehodila sa na bok. Zatvorene oči som opäť otvorila. Prekvapene som sa dívala do modrých studničiek ktoré ma pozorne sledovali a nespustili so mňa zrak. Ja som sa zľakla. Vykríkla a skotúľala sa na zem. Ostala som tam ležať ako placka až pokiaľ z postele na mňa nevykukla posmešná Niallova tvar.

-Áno len sa smej

Zahundrala som a posadila sa. Poriadne som zaklipkala ocami a opäť vyliezla na moju posteľ akoby to bol Mount Everest. Zvalila som sa do perín a pozorne sledovala stále posmešného Nialla. 

-Čo tu robíš?

Opýtala som sa otázku ktorá ma najviac zaujímala a ešte viac ma trápila odpoveď. Úsmev mu zmizol a zamračil sa.

-Cítil som že potrebuješ pomoc tak som prišiel

Ledabolo mykol ramenami a oprel sa o rám postele

-Cítil? Ako to?

Zarazilo ma to jedno slovo. Čo tým myslel? Čo ma špehuje?

-Neviem. Nemám tušenie prečo som to cítil keď ja nič necítim ale niečo mi vravelo že sa niečo stalo tak som prišiel. 

-Je to niečo také akoby sme boli prepojený?

Zamyslene som naňho pozrela. Pohľad mi opätoval a hlavu natočil na stranu. Prižmúril oči

-Aj tak sa to dá poveď. Možno je to tým že som ti vstupoval do snov a do tvojej hlavy že sa niečo preplo

-Ďakujem pekne už tak som dosť divná

Odfŕkala som si. Na jeho tvarí sa mihol úsmev ale ako sa aj objavil tak aj zmizol

-Nie je ti zle?

Zarazila ma jeho otázka. Bolo milé ako sa staral

-Ani nie len som hladná

Zaškerila som sa a aj vstala z postele. Na nohy som nasadila papučky a presunula sa do kuchyne. V tesnom závese ma nasledoval

-Skazím ti radosť ale nemienim sa tu zložiť

Odfrkla som mu keď to už bolo nepríjemné. Ruky zdvihol v obrannom geste a sadol si na barový pult. Ja som otvorila chladničku a podozrivo bola plne. Žeby...

-Ty si bol nakúpiť?

Prekvapene som sa k nemu otočila

-Možno

Mykol ramenom a ja som sa radšej otočila späť k tej zázračnej mraziacej skrinke. Vybrala som si mlieko a z poličky nad dresom krupicu. Zmiešala som ingrediencie a začala si ju variť. Pri tej lahodnej vôni som sa začala zalizovať až za ušami. Do taniera som si preliala kasu a hrniec niesla do dresu keď som sa o niečo potkla a ledva zachytila o linku.

-Čo do riti...

Začala som keď som sa pozrela dole. Moje klbko sa obšmietalo okolo mojich nôh

-Si normálna? Skoro si ma zabila!

Vyčítala som jej ale ona sa mi začala vtierať.

-Nelíškaj sa

Odvŕkal som a hrniec polozila do dresu a pustila doňho vodu. Za sebou som počula smiech. Aj s lyžičkou som sa k nemu otočila a nemierila ju naňho

-A ty sa nesmej lebo ta odtiaľto vyhodím!

Na tvarí mu svietil posmešný úsmev a pridal k tomu zdvihnuté obočie

-To by som si pozrel

-Aj ja

-Čo by si spravila?

Nabádal ma a rukami so podoprel dar a sledoval ma

-Cesnak?

Nevinne som sa usmiala. Z jeho pier usmial krásny smiech a ja som myslela že sa rozplyniem

-Mýtus

-Takže sa ti nehnusí?

-Iba mi vadí to je všetko ale nie žeby mi z neho stavali vlasy dupkom ako sa vraví čo ďalej?

-Krieda?

-Mýtus

-Mak?

-Mýtus

-Železo?

-Hovadina

-Ale no tak! To čo je? 

-Krutá pravda?

Usmial sa a sledoval moju zúfalú reakciu

-Takže ani nemáte trblietky keď ste na slnku?

S nádejou som sa ho opýtala.

-Musím ta sklamať ale Meyerova si len vymýšľa. Niekedy mam chuť isť za ňou a porozprávať sa s ňou

-Vy ste divný.

 Sadla som si za štól a pustila sa do jedla. Pozorne ma sledoval cely čas až mi to bolo divne

-Nepozeraj sa na mňa ked jem je to divne!

Ohradila som sa naňho

-Ale zaujímavé uz som zabudol na takéto ľudské slabosti ako hlad

-Veď aj ty sa svojím spôsobom stravuješ

-To je iné.

-Ako to myslíš?

-Krv pijeme pre to aby sme mali silu a aby s náš neboli sušené slivky a je aj chutná ako dobre víno.

-Ja som s vás debil. Úplne som teraz domýlená...Nepozeraj na mňa!

Otočila som sa mu chrbtom a dojedala svoju kasu. Za sebou som počula smiech ale nechal ma. Keď som dojedla umyla som po sebe a tej malej potvore dala jest. Spokojne sa do toho pustila a ja som si chcela zobrať lieky z vrchnej poličky. Zahľadela som sa na ňu a čakala kým sa otvorí a zletí s nej ibalgin. Lenže nestalo sa tak. Viete čo nechápem? Do podkrovného bytu natrepali poličky na ktoré sa nedá dočiahnuť a ja s mojimi 166 cm? Ďakujem pekne. Dala som sa na špičky a začala skackať. Ale neúspešné. Škaredo som na tu poličku pozrela a chcela sa začať šplhať na linku. Lenže vtedy sa cezo mňa natiahla jeho bleda ruka otvorila skrinku a podala mi lieky. Otočila som sa k nemu. Bola som nalepená na jeho hrudi. Určite počul moje splašené srdce ako bije pri jeho prítomnosti. Preglgla som a pozrela do jeho oči. Mali teraz tmavšiu farbu. Od čoho?

-Ďakujem

Zašepkala som a obišla ho. Zapila som tabletku a šla opäť do izby. Musela som vyvetrať lebo sa tam nedalo dýchať. Upratala som ju. Niall sedel na mojej posteli a sledoval ma

-Niall?

-Počúvam

-Včera tu s tebou bolo ešte nejaké dievča že?

Jeho tvar stuhla. Povedala som niečo zle? Zmätene som naňho hľadela

-Hej bola to El.

-Kto to je?

-Dozvieš sa v pravý čas

-Ale...

-Nie nepoviem ti to

Odbil ma a ja som sa zatvárila ako malé dieťa ktorému nechceli kúpiť hračku. Zabuchla som okno a tiež si sadla na posteľ. No dobre vyvalila som sa na druhu polovicu a perinou sa zakryla až po hlavu. Zavrela som oči a snažila sa opäť zaspať. Lenže vadilo mi par veci. Niall sediaci vedľa mňa. Jeho oči ktoré som na sebe cítila aj keď som mu bola chrbtom a...O doriti! Ľahol si vedľa mňa. Svoje ruky polozil na môj pas a pritiahol si ma bližšie. Na svojej tvary som cítila jeho studený dych. Nič nevravel. Svoje pery priložil na môj zátylok na ktorom hneď nabehli zimomriavky. Zatriasla som sa. Perami začal pomaly spoznávať moju jemnú a citlivú pokožku. Perami sa dostal až k môjmu uchu do ktorého fukol

-Chcela by si počuť ďalší príbeh?

-Áno...

Zašepkala som. Myslela som že sa k nemu otočím ale on ma držal na mieste

-O kom bude?

Opýtala som sa ho zvedavo. 

-Bude o ďalšom cle novy v mojom klane. Pridal sa k nám ako ďalší. Zaujímavý chalan a dosť problémový. Tento príbeh bude o.......