-tu je doktor Swein. Volal som Angele pretože stav Em sa rapídne zhoršil.
-Pane bože
Zašepkal som so zatajeným dychom
-To hej. Ak by ste mohli príďte. Angela tu bude niekoho potrebovať
-Dobre ďakujem dopočutia
Zrušil som hovor a hľadel na jej mobil
-No tak Zayn vrav čo sa deje?
Nervózne na mňa hľadel Liam a prešľapoval
-Mala Em, nemocnica...
Zašepkal som a rozbehol sa smerom k dverám. Angela je schopná nejakej hlúposti! A ešte ta noha! Schmatol som bundu a kľúče od auta. Vopchal som sa don a vyrazil. Porušil som minimálne 15 dopravných pravidiel, prešiel na červenú.....Niekto tam hore stal pri mne lebo ma nechytili policajti. Zaparkoval som na parkovisku a vybehol na č poschodie. Pred Eminimi dverami stal nejaký doktor a ľútostivo hľadel do vnútra.
-Vy ste doktor Swein?
Opýtal som sa a lapal dych. Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím
-Áno
-Volali ste so mnou som Angelin priateľ...
Premeral so ma pohľadom a nevedel či mi ma niečo povedať
-Prosím vás čo sa deje?
Vzdychol si a spustil
-Emin stav sa zhoršil pred hodinou. Podali sme jej lieky ale nepomohlo to. Dostala vysoké teploty a museli sme jej pichnúť infúziu. Potrebuje ísť na operáciu čo najskôr....
-Tak prečo ju neoperujete?!
-Angela nezaplatila čiastku ktorú musí uhradiť. Mysleli sme že Em výdrži dlhšie ale mýlili sme sa. Ak ju do 24 hodín nebudeme operovať zomrie
Povedal. Na prázdno som prehltol a pozrel sa do izby. Angela kľačala na zemi pri posteli a plakala. Obrovské slzy sa jej kotúľali po tvári a dopadali na nemocničnú bielizeň. V ruke zvierala malú rúčku jej sestričky a plakala. Vyzerala zúfalo a blízko nervového zrútenia. Vtedy som sa rozhodol.
-Pripravte operačku od tejto chvíle to je zaplatene
Otočil som sa smerom k lekárovi ktorý na mňa prekvapene pozeral
-Myslite to vážne?
-Smrteľné.
Na jeho tvári sa mihol úsmev. Ruku položil na moje rameno
-Ste správny chlap. Musíte ju naozaj milovať
Povedal a bežal preč. Jeho slova mi vŕtali v hlave. Milujem ju? Nie Malik pre boha! Nie len cítim súcit a robím niečo dobre. Prehltol som a prekročil prah dverí. Podišiel som k Angele a cupol si vedľa nej. Ruku som prehodil okolo jej ramien. Myklo ňou a so zaslzenými očami na mňa pozrela. Potiahla nosom
-Čo je Malik? Prisiel si sa mi vysmiať do tvare? Povedať mi ešte niečo urážlivé? No len sa do mňa pusti! Veď o toto ti šlo! Vydier ma na kolenách a v zúfalstve!
Hodila na mňa nahnevaný pohľad a zúrivo si zotierala slzy. Ľútostivo som na ňu pozrel.
-Pod musia ti ošetriť nohu
Podtiahol som ju ale ona sa mi vytrhla
-Serem na celu nohu! To je nič! Oproti tomu že moja sestrička umiera!
Skríkla v zúfalstve a schúlila sa do klbka. Nevedel som ako sa mam zachovať. Nevedel som čo mam robiť. Bol som zúfalý. Prehltol som a šiel niečo povedať lenže do toho vstúpil doktor.
-Angela prosím vás opustite izbu. Musíme Em pripraviť na operáciu
-Akú operáciu? Veď nie je zaplatená!
Prekvapene zdvihla hlavu a pozviechala sa na nohy.. Doktor sa usmial a pozrel na mňa. Angela pochopila
-Váš priateľ ju zaplatil a tak čím skôr tým lepšie.
Potiahol som ju za ruku lebo ona nebola schopná slova. Keď sme boli už vonku zastala a ja som sa k nej otočil
-Prečo?
Mykol som ramenami
-Nerieš to. Nechaj to tak....
Odvrkol som jej.
-pod ideme nájsť nejakého doktora.
Zaviedol som ju do nejakej ambulancie kde jej ošetrili nohu. Male úlomky skla jej vybrali z chodidla, zašili jej ju a poriadne obviazali. Dostala barle. Spolu sme sa presunuli pred miestnosť kde malú Em začali operovať. Chalani tam už boli. Keď nás zbadali vyskočili na rovne nohy a rozbehli sa k nám. Angelu objali v skupinovom objatí a ja som na ňu iba hľadel. Otočil som sa a sadol si na plastovú stoličku. Spravil som dobre. Zachránil som predsa ľudský život. Ale prečo.......
Angela:
Zúfalstvo ale aj nadej ma zožierali z vnútra a napadal ich pocit strachu. Čo ak sa niečo pokazí? Čo ak zomrie? Bude mat potom môj svet zmysel? Čo budem bez nej robiť? Toto boli myšlienky ktoré ma zožierali znútra a nenechali ma na pokoji. Taktiež tam bola myšlienka na Malika. Zaplatil operáciu. Prečo? Chce aby som mu bola nejako zaviazaná? Chce ma vydierať? Ja neviem! Som zmetená!
Prebrala som sa až v objatí 4 ľudí ktorý ma pučili.
-Si v poriadku?
Ozývalo sa z každej strany
-Budem až keď mi lekár povie že operácia dopadla dobre
Odpovedala som
-Ona je silná neboj
Povzbudivo sa na mňa pozrel Niall. Jemne som sa naňho usmiala. Odkrivkala som na plastovú stoličku a zvalila sa vedľa Malika ktorý nič nevravel. Chalani si tiež posadali a o niečom sa rozprávali. Ticho sme boli len my dvaja. Každý zabratý do svojich myšlienok a svojich pocitov. Zožieral ma pocit prečo to spravil. O čo mu ide. Je to len takticky ťah? Či ľútosť? Všetky tieto myšlienky boli odohnane keď do mojej vmysli vplával obraz mojej malej sestričky. Ruky som zopäla v modlitbe a sklonila hlavu.
Pane Bože. Neviem ako by som mala začať. Už je to nejaká doba čo som sa naposledy k tebe prihovárala ale prosím ta. Prosím na kolenách nedovoľ aby mi ju choroba vzala. Je to moje mala slniečko. Jediný čleň rodiny ktorý mi ostal. Prosím! Nechcem o ňu prísť! Chcem byt jej staršia sestra. Pomáhať jej s dievčenskými problémami ako sú oblečenie, maľovatká a chlapci. Chcem sa s ňou smiať, spomínať, háďat sa a udobrovať. Prosím neber mi ju. Keby som mohla vymením sa s ňou a radšej to bremeno ponesiem sama ale nejde to. Prosím......
Vyslala som do neba tichu modlitbu. Ruky som však nechala späté. V mysli sa mi odohrávali všetky momenty s ňou. Moment keď mamina s ockom domov doniesli malý uzlíček. Očarili ma jej sýte očka jej úsmev, malý noštek. Zamilovala som si ju. Obliekala ju ako bábiku ktorá bola živá. Sledovala som ako rastie. Bola som tu s ňou keď sme prišli o rodičov. Navzájom sme sa utešovali. Musela som jej vysvetliť čo sa stalo. Už v pätnástich som musela dospieť. Naša babka sa o nás starala dva roky a vtedy zomrela aj ona. Posledný žijúci príbuzný. Vtedy nás odvliekli do domova. Museli sme tam vydržať pol roka kým som dosiahla dospelosť a vzala nás odtiaľ. Mama nechala závet že ako dosiahnem dospelosť zdedím náš byt a všetky peniaze. Žili sme si v poriadku. Mala Em chodila do školy a ja som začala chodiť na vysokú keď po pol roku prišla tvrda rana. Malej Em zistili rakovinu v pokročilom štádiu. Odmietali chemoterapie lebo nevraď to nemalo zmysel. Pomôcť jej mala operácia. Chodila som po sudoch a rôznych nemocniciach kým som našla tuto kde mi ako tak vyhoveli. S poisťovňou som uzavrela dohodu. Musela zaplatiť polovicu sumy a ja som začala pracovať v luxusnej spoločníčke. Môj prijem bol vysoký len vďaka mojej tváričke. Šéfka chápala môj stav a snažila sa mi vyhovieť. Všetky peniaze putovali na operáciu. Platila som len za energiu, vodu a nejaké potraviny. Ja som dokázala vyžiť. Bála som sa len o malú Em. Život nebol k nám milosrdný. Vždy nám uštedril tvrdú ranu ktorá bolela a bolela. A teraz toto........
Pohľad tretej osoby:
Mladý ľudia čakajúci na lekára kým vide z operačnej saly a odpovie im na spoločnú otázku. Podarilo sa? Bude žiť? Jej staršia sestra sa zožierala znútra a modlila sa aby bola v poriadku. Otázky okolo nej len tak vírili a nevedela na ne nájsť odpoveď. Ťažili ju ako veľké bremeno ktoré niesla a pribúdalo a pribúdalo. Mladý muž vedľa nej ju po očku sledoval a nevedel čo si ma myslieť. Nevedel prečo tak spravil. Nevedel čo ho k tomu viedlo. Nevedel. Jeho vnútro bolo zmätene a plne otázok. Niečo sa dialo a on nevedel čo. Ďalší štyria ľudia sa rozprávali a snažili sa odľahčiť situáciu aj keď ich zožieral strach. Tu malú osôbku si obľúbili a nevedeli čo by sa stalo s jej sestrou keby neprežila. Prežila by aj ona? Bali sa. A hlavne jeden s nich. Ľúbil je alebo to bol len klam. Stále si opakoval že ju miluje ale sám si nebol istý. Bal sa jej to povedať. Myslel si že sa jej vyzná s citov ktoré ho ťažili ale niekto mu to nedoprial. Tak to v sebe dusil a čakal čo sa osud rozhodne spraviť.....
Angela:
Po dlhých hodinách útrap a sedenia na nepohodlnej stoličke sa dvere konečne otvorili. Vyšiel z nich lekár v zelenom pľaští a pozeral na nich. S tvare mu nevedela nič vyčítať a ju oblieval strach. Nie! Slzy sa jej začali valiť po tvári a myslela si že sa tu žrúti. Hlava sa jej začala točiť a nemala sa o čo oprieť
-Ja....Chcem povedať že operácia.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára