pondelok 1. apríla 2013

Luxury Companions-Intro+1


Chodbou sa ozývalo klopkanie mojich ihličiek. V tesných šatách by sa niekomu kráčalo dosť zle ale ja som bola zvyknutá. Nemala som moc navyberá. Dlhé hnedé vlasy som si prehodila a ťažko mi dopadli na chrbát. Vlasy ktoré boli ráno pritočené už spľasli a dostali svoj prirodzený tvar. Keď som stala vo výťahu a mierila na osme poschodie k mojej šéfke pozrela som na svoj odraz. Musela som sa usmiať. Biele obtiahnuté šaty ktoré zvýrazňovali každú jednu moju krivku. Šaty vyzerali akoby sa skladali z topu a so sukne. Pod prsiami boli stiahnuté čiernym pasom latky a vrch bol zdobený perlami.  Preskenovala som sa od hlavy až po päty a skontrolovala či niečo nie je zle. Zastala som až na vysokých topánkach ktoré mi ako tak dávali normálnu výšku.

Vedela som že patrím medzi tie krajšie preto robím aj tuto pracú. Inak by som neuspela. Nie nie som štetka. Nie tak hlboko by som neklesla. Áno pracujem s chlapmi ale ako luxusná spoločníčka. Doprovod. Žiadny sex ani emócie. Niekedy je pravda že sa dobre zábavám ale tam to konci. Naša firma je dosť známa a kontakty siahajú až do Ameriky. Ale musím si povedať že raz ten môj pracovný profil sa pretrhol. Áno zamilovala som sa. Ale nie do obyčajného chlapa keďže ani mi nie sme dostupný pre verejnosť. Naše služby si raz vyžiadal Olly Murse. Áno on. A keďže chcel nejakú peknú hnedovlásku tak ma tam Greace (šéfka) hodila a preskočila iskra. Zo začiatku sa jej to nepáčilo. Ale keď sa o firmu začali zaujímať média hneď bola rada. Ollyho som milovala. Ale bol moc naburavany. A prirovnávali ma k štetke a zlatokopke. Ale po jednom ehm dajme tomu že rozhovore to tak už nebolo čo som bola rada. Neskôr sme sa rozišli ale zostali sme najlepšími kamarátmi. Je mi ako brat. Keď je v Londýne tak mi dá vedieť a stretneme sa ako za starých čiaš. Nemusela som takto skončiť keby sa môj život neobrátil hore nohami. ....
Povzdychla som si pravé vo chvíli keď výťah cinkol. Ladnou chôdzou som vystúpila von a zamierila do kancelárie. Pozdravila som zopár báb ktoré sa tam motali. Pred veľkými a masívnymi dverami som zastala a zaklopala.
-Ďalej!
Ozval sa hlboký hlas mojej šéfky. S ľahkým úsmevom som vstúpila dnu. Zdvihla hlavu od kopy papierov a usmiala sa na mňa
-No konečne. Pod a sadni si.
Pokývala rukou. Ja som sa usadila do pohodlného kresla. Zreferovala som jej včerajší večer. Povedala že volali a boli spokojní a ubezpečili že ešte sa ozvu. A že ma vychválili a boli so mňa na mäkko. Ja som sa len zasmiala a pokývala hlavou.
-Veď komu by si sa nepáčila? Stihla dlhovlasá bruneta s prenikavými modro-zelenymi ocami, krásnym úsmevom, ladnými krivkami, pekným poprsím a pevným zadkom? Och dievča ty si moja továreň na zlato!



Pousmiala som sa ako si mädlila ruky. Ale bola som jej vďačná za všetko. Hlavne za to ako pomáha mne a mojej sestričke Em. Po takej pol hodinke povedala že už môžem isť. Že mam na cely víkend voľno. čo som bola rada keďže dnes bol piatok. Konečne si vyložím nohy a vydýchnem si pri dobrých filmoch. Rozlúčila som sa s ňou a zamierila do šatne sa prezliecť do riflí a mikiny. Vyzula som si opätky a nasadila tenisky. Nevšímala som rozdiel. Len to že som bola menšia. Topánky a šaty sa pre mňa stali mojimi druhým ja. Cítila som sa v nich ako v džinoch a teniskách. Ale zas rada som sa obliekla pohodlne. Kabelku som si prehodila cez rameno a na oči nasadila RayBany. Rozlúčila som sa a pomaly mierila domov. Kašľala som na taxík. Aj keď som mala auto neoplatilo sa mi na ňom jazdiť. Ten taxík som si toľko zaplatila alebo som sa len prešla. S ľahkým úsmevom som si užívala slnečné lúče ktoré dopadali na moju tvar. Milovala som ten pocit. A aj slnko aj keď v Londýne je to ojedinele. Par ľudí sa za mnou otočilo. Asi ma spoznali z par titulok v novinách. Ako aj dnes som tam bola po boku jedného manažéra. Ale už som sa nestretávala s tými opovrhujúcimi pohľadmi. Skôr s pochopením. Pridala som do kroku. Chcela som byt čím skôr doma. Ešte som sa zastavila v malom obchodíku kde som si kúpila niečo na jedenie a konečne prišla k budove kde sa nachádzal môj byt. Bol na najvysiom poschodí. Výťahom som sa vyviezla hore. A už som otvárala dvere od môjho malého kráľovstva. Byt bol po rodičoch. Bol jednoduchý a útulný. Žiadny extravagantný a prehnaný. Bol taký rodinný čo sa mi na ňom páčilo. Vyzula som sa a nákup odložila do chladničky. Potom som zamierila do svojej izby zhodila som zo seba veci a vošla do kúpeľne kde som so seba zmyla parfum a všetku špinu. 
Umytá a vyvoňaná som na seba natiahla kratasy a veľké rozťahané tričko. Vlasy som zopla do drdolu a vyvalila sa na gauč aj s kýbľom zmrzliny. Zapla som si nejaký náhodný film a zažrala sa don ako aj do zmrzliny. Keď som bola najedená ľahla som si. Začala na mňa ísť únava. A nakoniec som jej aj podľahla.

Zobudila som sa na divoké vyzváňanie môjho mobilu. Nahmatala som ho a priložila k uchu
-Prosím? Tu macko Pu
-Neskanduj do 10 minúť nech si vo firme 
-Ale ja nie som
-To je jedno hod na seba hoci čo a padaj! čau!
A zlozila. Mila šéfka. Prevrátila som očami. Vypla som televíziu, kýblik vyhodila do kosa a rýchlo vbehla do izby. Hodila som na seba obtiahnuté roztrhane rifle, biele converse, čierne tričko ktoré padalo na jedno rameno a veľkú modrú mikinu na zips. Na hlavu som si dala čiapku. Schmatla tašku a utekala. Stopla som si taxi a ten ma rýchlosťou svetla zaviezol k firme. Tam som vybehla ako strela. Vyviezla som sa výťahom hore. O takejto hodine tu už nik nebol len naša šéfka. Niekedy mam pocit že to je upír. Netopier. Stále nás cicia a určíte nespi. Zaklopala som na dvere. Nečakala som a vstúpila dnu
-No som tu. CO je také životu dôležité že si ma vytiahla z domu? 
Zdvihla som pohľad a zarazila som sa pri pohľade na to čo bolo predo mnou. Okrem mojej vysmiatej šéfky tam boli ako sa to volajú? One Direction? Áno tak a ich manažér. Všetci sa na mňa otočili a pozerali. Čo tu ty chcú? Majú malo báb či čo? Jemne som sa pousmiala a hodila pohľad k nášmu ciciakovi. Pozdvihla som obočie. Ruky si prelozila na hrudi a oprela sa o stenu pri dverách.
-To je akože ona? Toto kačiatko?
Povedal jeden ale nevšimla som si to
-No ehm. Pani toto je naša Angela. Ale pre nás len Angie. Chceli ste nižšiu brunetku s peknými ocami a postavou. Jediný kto sa na toto hodí je ona. Že?
-O čo sa jedna? 
S ľahostajným ale väzným hlasom som na ňu pozrela.
-Tuto pani potrebujú dievča aby odvrátili zle reči ako by som to povedala....
-A to chcú odvrátiť tým že pôjdem jeden večer s nim von?
Niečo mi tu nesedí. Zrazu sa jej vyraz tvare zmenil. Predklonila sa dopredu a bradu si oprela o ruky
-Toto je iné. Potrebujú falošnú priateľku na istú dobu a...
-Nie.
Rázne som povedala a vtedy sa na mňa upreli všetky pohľady v miestnosti.
-No konečne tu ma niekto rozum a pochopil že je to hovadina!
Povedal jeden nahlas. Nestihla som zaregistrovať ktorý ale viem že to musel byt obetný baránok. Jej tvar sa zmenila. Teraz vyzerala ako šéfka.
-Ja sa ta nepýtam na tvoj súhlas. Ja ti to oznamujem
-Dobre vieš že ja takéto nerobím. Povedz Marry ta sa na to hodí a bude cela paf.
Ohradovala som sa a priblížila sa k stolu. Uprene sme si hľadeli do tvare.
-Marry nie. Ta je moc milá a nevie sa predať a...Zaplatia dosť
-Je mi jedno koľko...
-Bude to stačiť na zaplatenie operácie
Doplnila potichu čím ma prerušila. Cítila som ako mi niekto zovrel srdce. Farba sa mi vytratila z tvare a ja som na svojej tvári cítila viacero pohľadov. Preglgla som
-Na celu? Žiadne nedoplatky?
-Nie presne do centa a ešte aj zvýši aby ste začali normálne a aby si dokončila školu
Dodala. Zhlboka som sa nadýchla. Vo mne sa bili dve podstaty. Jedna chcela odmietnuť ale druha namietala lebo by to stačilo na operáciu sestričky. Zavrela som oči a potom uprela na spokojnú Greace. Vedela že vyhrala
-Na koľko?
-Podľa okolnosti
Vstúpil do nášho rozhovoru ten ich manažér. Pozrela som mu do oči
-Dobre platí ale nič viac. Budem na verejnosti s nim ale viac nečakajte. A čo s tým Johnom čo som mala ísť?
-To vezme Marry.
Preniesla som chladným hlasom.
-To nemyslite vážne! Čo ste sa zbláznili? Ja nechcem žiadnu priateľku! A už vôbec nie tuto! Toto dieťa v rozťahaných veciach!
Otočila som pohľad. Tmavovlasý chalan. Jeho havranie vlasy sa leskli a padali mu do oči, orieškové oči mu svietili hnevom. Mal zaťaté päste. Zbehla som ho pohľadom. Vypracovaná hruď, tetovania a dobrý štýl. Zayn Malik. Vrhla som naňho arogantný pohľad. Odfrkla som si
-Nenamýšľaj si Malik. Ak by bolo na mne tak v živote by som s takouto hviezdičkou nechodila. Plus s takou namyslenou a arogantnou. Ale ide o niečo iné takže. Teš sa zlato!
Posledne slovo som povedala posmešne. Vyvalil na mňa oči. Chalani za nim sa začali chechtať
-Hej ide ti iba o prachy
-Ako každému no nie? Veď aj tebe ide o ne. Však kto by v dnešnej dobe existoval bez nich?
Odbila som ho. Otočila som sa späť k Greace
-Aký je harmonogram?
-Začínate od zajtra. Dnes sa nasťahuješ k chalanom
-Čo čo čo ? Aké sťahovanie?
Rýchlo som im skočila do reči
-No treba aby ste boli čo najviac spolu aby vás bolo vidieť tak musíte byt spolu
-Ale!
-Angela!
Napomenula ma Greace. Ticho som zavrčala. Nepáčilo sa mi to. Mala som blby pocit. Dopadne to zle.
-Dobre teda
-Dobre pôjdeme s tebou pobalíš sa a ideme.
Zakončil Paul ako som sa dozvedela. Postavil sa a spolu s chalanmi vyšli von. Pozrela som ublížené na Greace. Ta si len vzdychla
-Vie Angie je to ťažké ale cháp ma. Je to dobre aj pre teba aj pre mňa. Budeš mat peniaze a môžeš prestať. Ale bola by som rada ak by si potom bola moja asistentka ale už žiadne takéto veci. Dobre
-Ešte uvidím
Odsekla som jej a odišla. Nasadila som arogantnú masku. Vonku ma čakali oni. V tichosti som k nim nastupila a nadiktovala adresu. Paul išiel len pred dom. Povedal že nás počká u nich. Tak teda mi ostali na krku. Išli so mnou spolu hore. Predsa len. Nie som zle vychovaná. Tlela vo mne zlosť. Och! Na čo som sa to dala ukecat? Zamračila som sa. Odomkla som dvere 
-Tam je obývačka
Ukázala som im a zamierila k sebe do izby. Vytiahla som dva kufre. Postupne som do nich začala hádzať rôzne veci. Keď boli plne zavrela som ich a do menšej tašky zbalila kozmetiku a do cestovnej notebook nabíjačku a iné veci. Ešte som si to tam upratala. Kufre som presunula do predsiene. Ticho sedeli na gauči a o niečom sa rozprávali. Zayn bol cely čas ticho a prepaľoval ma nenavystnym pohľadom. S radosťou som mu ho opätovala. Prišla som k kúreniu a vypla ho. Istota.
-Môžeme ísť
Len tak som prehodila. Zobrala som kufre ale niekto mi ich vytrhol. Vzal ich Harry a Niall. Len sa usmiali. Ľahko som sa usmiala. Nastúpili sme do výťahu a zviezli sa dole. Nastúpili do auta.

Dostali sme sa až k ich domu. Bol obrovsky. Jedna mega vila. V duchu som ju obdivovala. Ale na vonok som nedala nič poznať. Vystúpili sme a vošli dnu. Bolo to tam tak nádherné. Tak veľkolepé ale aj útulne a pôsobilo to rodinnou atmosférou čo sa mi páčilo. Paula sme našli v obývačke.
-Dobre. Konečne ste tu. Takže zajtra o deviatej večer pre vás prídem. Idete na jednu akciu aj s priateľkami. Tak sa vy dvaja predstavíte ako par. Chcem vidieť zamilovane pohľady a pusy jasne
-Keď inak nedáš
Odvrkol Zayn a sadol si. Urazene malé decko. len pokrútil hlavou a odišiel. Nastalo trápne ticho ktoré zachránil jeden s členov. Pristúpil ku mne a natiahol ruku
-Tak oficiálne ja som Liam
Usmial sa tak úprimné že som mu úsmev opätovala. Potom sa mi predstavil trocha hyperaktivny Louis, hanblivý Niall a flirtovny Harry. 
-Kde budem spať? 
Opýtala som sa keď sme sedeli na gauči a pýtali sa ma základné otázky. Bolo mi s nimi celkom fajn až na jednu špinu oproti. 
-No v Zaynovej izbe
Nesmelo povedal Liam a pozrel na Zayna. Zahryzol si do pery. Vtedy sme so Zaynom vyskočili na rovne nohy a zvolali
-S nim!
-S ňou!
Vražedne sme na seba pozreli
-To nemyslite vážne!
Ozval sa
-Predsa mate nejakú voľnu izbu!
Povedal a pozrel na chalanov. Videla som ako zadržujú smiech. Hajzli
-Bohužiaľ už nie
-Veď ma tam znásilní!
Vykríkol a pozrel na mňa. Hodila som naňho neveriaci a ironicky pohľad.
-Teba? Ani keby si bol posledný chlap na svete Malik. Tak hlboko neklesnem. Tak si nenamýšľaj! Ja nie som na mladých ktorým tečie ešte po brade mamine mlieko
S drzým úsmevom som naňho pozrela. Ostal trocha zarazene. Lenže to sa ku mne priblížil. Boli sme pri sebe tak blízko že sme cítili dych toho druhého
-Malik mal by si si umyť zuby!
Poznamenala som. Zaťal sánku
-Počúvaj maličká. Neprovokuj ma. Viem nie som tvoja liga. Si na starších s pivným pupkom a tam ja nezapadám. Si len obyčajná...
Vystrela som sa v plnej výške. Dobre stále som mu bola len po ramena. Zdvihla som bradu a vražedne na neho pozerala.
-Skús to povedať...
Zavrčala som cez stisnuté zuby. On sa usmial a naklonil k môjmu uchu
-Štetka a zlatokopka
Povedal jedným dychom. Jeho horúci dych ma pošteklil lenže vtedy som nevnímala ten elektricky výboj. Ale hnev. Zdvihla som pravú ruku a ta pristala na jeho líci. Prekvapene na mňa pozrel a priložil si ruku na červenajúce miesto
-Nič o mne nevieš. Nič. Ani prečo to robím. Tak sa nehraj na múdreho. Ak to ešte raz zopakuješ tak si ma neželaj. Prisámbohu ta vykastrujem.
Zavrčala som. Mala som chuť ho tam bit hlava nehlava lenže vtedy sa medzi nás postavili chalani. Liam ma chytil za ruku a spolu s mojimi kuframi ma zaviedol do jeho no teraz už nasej izby
-Je mi ľúto čo povedal Zayn. On to tak nemyslel
-Neobraňuj ho. Myslel to tak a bodka
Od šepkala som. 
-Tak tu to je.
Povedal a nechal ma tam stáť. Stala som na prahu obrovskej izby ladenej do tmavých farieb. Všade sa vznsala jeho vôňa a mne bolo s nej na grc. Pozrela som na obrovskú posteľ v rohu. Kufre som hodila do rohu a vytiahla odtiaľ veľké tričko a kratasy. S kozmetickou taškou som sa zavrela v kúpeľni a umyla sa. Obliekla som si pyžamo. V izbe ešte nebol. Tak som sa vyvalila na posteľ a pritiahla k stene. Schúlila som sa do klbka. Presne ako každú noc a zavrela oči. Bola som tvarou k stene. Počula som otváranie dverí. Správala som sa že spím. A tak to bolo lepšie. Na sebe som cítila jeho pohľad a potom znechutene odfrknutie. Potom už iba tečúcu vodu a nakoniec niekoho kto si ľahol na druhu polku. Ďalej som už zaspala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára