Ale ten pohľad čo sa mi naskytol....Všade boli porozhadzovane veci. Rozbite vázy, rámiky a fľaše. Moje srdce sa zastavilo a v mysli mi behalo len a len jedno meno Josh. Hodila som veci na zem a rozbehla sa do útrob domu.
-JOSH! Kde si! Josh!!!!
Zúfalo som vykrikovala prosím nech si nič nespravil prosím!
-S-sestrička? štik....Si tu? štik....Ja som v izbe....štik....
Aspoň že žije. Schody som brala po dvoch a zamierila do jeho izby. Prudko som otvorila dvere.
-Pane bože....Josh!
Cela izba bola ako po bombe. Všetko rozbite, rozhádzané. Na zemi som videla prázdne a rozbite fľašky. Zahľadela som sa na môjho brata ktorý vyzeral ako troska. Mal strapaté vlasy. Oblečenie mal tak povediac dotrhane. Po ruke mu tiekla krv. Zdvihol pohľad. S uslzenými ocami sa na mňa pozrel. Nevšímala som si rozbite sklo a išla rovno tadiaľ. Cítila som ako sa mi niečo zabára do nohy ale nevenovala som tomu pozornosť. Teraz bol dôležitý Josh. Sadla som si na posteľ a pritiahla si ho bližšie. Schúlil sa mi na hrudi a objal ma okolo pása. Jemne som mu prechádzala po chrbte a hrala sa s jeho vlasmi.
-Josh čo sa stalo?
Chvíľu bolo ticho. Bolo počuť len jeho hlboký dych
-O-ona ma podviedla.....
-Sheyla?
-Hej......
-A to ta tak zobralo?
-Nie len to.....Vieš....možno to tak nevyzeralo ale ja som ju ľúbil...áno znie to divne ale je to pravda...viem ako bola ale vedel som prehliadnuť jej chyby a ľúbil som ju veľmi....lenže dnes sme mali ísť von, išiel som k nej do bytu že ju vyzdvihnem a našiel som ju bozkávať sa s.......
Rozvzlykal sa. Bolo to také nove....väčšinou som mu ja plakala na ramene a nie na opak. Vedela som že mi povie s kým. Nechala som ho a ešte pevnejšie objala
-.....S Mattom......
Čože? Na chvíľu som ho prestala hladkať. On bol jeho najlepší kamoš od detstva od škôlky. Toto mu urobil? Ten hajzel. Nech si ma nepraje
-A neopováž sa ísť za nim
Áno bol opitý ale vždy vedel čo chcem urobiť. Proste ma poznal
-Dúfam že si mu aspoň jednu vrazil
Zasmial sa.
-Keby len jednu.......Ale......
-Nie Josh nemysli už na to. Ak by ta ľúbila tak by ti to nespravila. Máš na viac neboj sa príde lepšia taká ktorá si ta zaslúži. Si super chalan. Milý pozorný a vtipný neboj sa. Ona sa objaví. Len treba počkať...
Odtiahol sa odo mňa. Milo ale aj pripito sa na mňa usmial
-Ďakujem sestrička, co by som len bez teba robil? Prepáč ako som sa k tebe v poslednej dobe správal....Ľúbim ťa....
Pobozkal ma na celo ako kedysi
-Aj ja teba Big brother....
Pobozkala som ho na líce. Sedela som tam s nim dosť dlho. Keď som vedela že zaspal. Nejako som sa od neho odtrhla a uložila ho. Ešte som ostala v jeho izbe a dala ju do poriadku. Všetko som tam poupratovala a vyzeralo to tak ako predtým. Krivkajúc, teda skackajúc na jednej nohe a pridržiavajúc sa steny som vyšla na chodbu. Ešte treba upratať dol. Ale najprv som zamierila do svojej izby že sa prezlečiem. Ale čo som tam nenašla? Harry sedel na mojej posteli a prezeral si obrazy na stene
-Už som si myslela že si odišiel....
Ozvala som sa po chvíli. Úprimne som naňho aj zabudla..... Otočil sa ku mne
-A nechať ta tu samú? Nie som predsa nejaké džentlmen
Usmiala som sa. Odtrhla som sa od steny a podišla k skrini
-Ty krívaš?
-Nie len sa ti zdá
Nechcela som aby vedel že som si ublížila. Nech sa tým netrápi. Stále mal na sebe mokre veci. V mojej skrini sa nachádzali aj bratove veci tak som mu hodila tepláky a tričko. Sebe som vytiahla to iste a krivkajúc sa pobrala do kúpeľne. Tam som si sadla na vaňu a opatrne sa prezliekla. Zošuchla som sa k vani a zdvihla si nohu. A teraz pomaly. Dala som si dole ponožku ale bolelo to ako šľak takže som zasyčala.
-Beth si v poriadku?
Nestihla som odpovedať lebo dvere sa otvorili a do vnútra vošiel Harry. Prekvapene na mňa pozrel a potom na moju nohu
-Čo sa ti stalo? A prečo si mi klamala že ti nič nie je? Beth!
Kľakol si ku mne a jemne zobral do ruky moje chodidlo a začal si ho obzerať
-No stále čakám na odpoveď
Ani nezdvihol zrak. Zahľadela som sa za neho.
-Asi som v bratovej izbe stupila na sklo alebo neviem čo to bolo. A prečo? Nechcela som ta stresovať
-Ale teraz ma stresuješ ešte viacej keď si mi to nepovedala.
Pozrel na mňa tak láskavo. Nevedela som čo mam povedať. Radšej som uhla pohľadom.
-Máš pinzetu?
-Hej na umývadle na čo ti je?
Postavil sa a zobral ju.
-Muším ti nejako vybrať to sklo. Bude to bolieť takže nekrič
-Ale ja budem kričať!
Začala som zmätkovať. Už sa poznám, dosť dobre aby som vedela že o chvíľu zobudím celu ulicu. Pobavene na mňa pozrel.
-Hm tak teraz si buď istá že nebudeš kričať.
-Ako si tým môžeš byt taký....
Nedopovedala som vetu pretože sa mi znenazdajky prisal na pery. Čo to robí? Jemne sa mi hral s perami, robil si s nimi čo chcel. Nemala som šancu mu odporovať. Zrazu som zacítila ostrú bolesť. Myklo mnou. On ešte viac pritvrdil, viac ma zatlačil o vaňu a do hry zapojil aj jazyk. Začal sa mi prebíjať do úst. Podvolila som sa a nechala ho nech pokračuje v hre. Zrazu sa jeho ruky ocitli na mojom tele. Jedno v mojich vlasoch a druha na chrbte. Mojimi rukami som ho objala okolo krku. Ešte viac sme sa na seba natisli. Neviem ani ako sme to dokázali. Ale bolo to úžasné. Také iné. Cítila som sa božsky. Taký pocit som nemala pri žiadnom mojom bývalom. Moje telo cele ožilo. Prúdila v ňom krv a nejaká zvláštna energia. V bruchu nastal výbuch motýľov. Moje myšlienky sa niekam rozutekali. Bolo to proste úžasné. Zrazu sa odo mňa odtrhol. Zmätene som naňho pozerala. Prečo to urobil? Milo sa mi pozeral do oči. Otváral ústa že chce niečo povedať. Keď zrazu vypli prúd a my sme tam ostali po tme. Začali sme sa smiať. No čo asi nám preskočilo.
-Vidíš? Ani si nekričala
-Mali sme pravdu pán doktor nabudúce vám budem viac veriť.
Uchechtol sa. Zrazu nebol na mne nalepený. Zľakla som sa. Ale upokojilo ma keď ma zobral na ruky
-Čo to robíš?
-Máš ublíženú nohu nenechám ta skackať
-ale...
-Ticho nekaz mi rolu džentlmena
Prekrížila som ruky na hrudi a nafúkla líca. No čo budem trucovať. Polozil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Boli sme k sebe otočený tvarou tvar. Okolo nás sa vznášalo niečo magické. Bolo to proste super.
-Beth?
-Áno?
-Veríš že by sa niekto mohol zamilovať za jeden deň?
-Hm....ak sú si sympaticky a majú niečo čo ich navzájom priťahuje tak hej verím tomu....Prečo sa pýtaš?
Nechápala som ale bola som aj zvedavá. Ešte viac sa ku mne natisol. Celom sa oprel o moje a zahľadel sa mi do očí.
-Pretože mne sa to stalo......
-A kto je ta šťastná?
Ranilo ma to. Prečo mi to robíš? Uchechtol sa
-Ty hlúpučká......si to ty....ty si ta šťastná. Keby sa ma niekto opýtal či verím poviem nie ale po dneskajšku by som musel povedať áno. Už keď som ta zrazil na zem učarovali mi tvoje oči a neskôr aj úsmev. A keď som ta videl stať v tom štúdiu povedal som si že to je osud. A vtedy som ta spoznal aj s inej stránky nie len s tej vonkajšej ale aj s vnútornej. A keď som ta videl ako so strachom v očiach utekáš preč neváhal som a rozbehol sa za tebou. Musel som byt pri teba proste hej a ja....
Nenechala som ho dokončiť. Radšej som ho pobozkala aby vedel že aj s mojej strany to je rovnaké. Áno zamilovala som sa do neho. Cítila som ako sa cez bozky usmieva. Prerušila som ich
-Vieš že moc kecáš?
-A vieš ty že ma vieš skvelo umlčať
Pousmiala som sa a schúlila sa mu v náručí. Hlavu som si oprela o jeho rameno a sladko zaspávala.
-Beth?
-Áno?
-Chás byt moje dievča?
-Mam na vyber?
-Popravde nie tak?
-Samozrejme že hej
-Samozrejme že hej
Ešte ma pobozkal na vrch hlavy a zaspali sme
Spomínala som na ten deň s úsmevom na perách. Všetky moje vnúčaťa doslova hltali každé moje slovo. Pozrela som na hodiny čože už 21:00?
-No deti už by ste mali ísť spať
-Ale babí!!! Dokončí to však nezaspime
-Nie počuli ste babku aj ona musí byt úž unavená tak poďte šup po raňajkách vám to dopovie
Deti s hundraním odišli do svojich izbičiek. Ja som sa tie pobrala do tej nasej. Prezliekla som sa a ľahla si. Zahľadela som sa na druhu polovicu ktorá bola už vyše roka prázdna. Tak veľmi mi chýbal tie jeho silne paže, tie jeho sladké reči. Teraz som zaspávala sama a kôl v plote.
-Ach Harry.....Tak veľmi mi chýbaš. Keby si tu len bol.....
So slzami v očiach som zaspávala.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára