pondelok 1. apríla 2013

Moments 35


Alex:

o 2 mesiace neskor:



-Čakám vás v parku......
Zlozila som im a zamierila do parku ktorý bol blízko mojej školy. Sadla som si na naše miesto kde sme vždy chodievali a čakala. Ruky som mala zlozene v lone a dívala sa do prázdna. Ako sa to mohlo stať? Ja tomu neverím! To sa mi iba sníva áno sníva za chvíľu sa zobudím v posteli a nič s toho nebude skutočnosť.......To nemôže byt pravda ako som......
-Aleeeex!!!!!!!
Obzrela som sa do strany a videla 5 postav. Akosika rýchlo prišli. Či ja tu sedím už tak dlho? Hrnuli sa ku mne. Niall s Louisom na mňa o dušu mávali. Inokedy by som im odkývala ale ešte som bola s toho všetkého mimo. A to doslova. Podišli ku mne. Zahľadela som sa so ich oči. Najdlhšie som zotrvala pri Louisovich ako inak....Odkedy som si pripustila že ho ľúbim tak moje pocity sú zmetene. Keď som s nim cítim sa šťastne taká naplnená niečím neznámym. Ale bez neho? Zúfalo, sama, opustene....Akoby ma niečo pohlcovala alebo som padala do nekonečnej priepasti.....Keď som ho videla s nejakým iným dievčaťom žiarlila som a veľmi. Ale keď som s nim bola len ja....Doslova som sa vznášala. Mali sme úžasný vzťah. Veľmi mi pomohol. Stal pri mne. Dostaval ma s mojich depresii a vždy ma podržal. Mohla som mu povedať všetko....Teda skoro všetko....Keď som sem tam prespala u chalanov spala som vedľa Louisa ako inak. Bolo to úžasne. Každú sobotu so mnou chodil do nemocnice. Môj stav sa zlepšil omnoho. Doktori sú nadšení lebo už vážim tak ako by som mala a môžem zjesť koľko chcem a nevyvrátim to. A samozrejme aj za Nataly sme chodili tak často ako sa len dalo. Jej stav bol čoraz horší ale keď sme prišli aspoň sme ju potešili. Dívala som sa na nich duchom mimo. Asi išiel navštíviť teple kraje
-No tak Alex! Povedz ako si dopadla? 
Začal so mnou triasť Niall a dosť surovo. Hádzalo mnou so strany na stranu. Zrazu začala hrať veľmi rytmická pesnička. Prebralo ma to. Mala som chuť tancovať od radosti. Úsmev sa mi rozlial po tvári. Vyskočila som na lavičku, prekvapene na mňa pozreli.
-Mam to! Zmaturovala som! ANO!!
Začalo som tancovať. A to doslovne. Najprv na lavičke. Potom som zoskočila na zem a začala sa vlniť po celom okruhu. Chalani sa na mne smiali a gratulovali mi
-Zmaturovala som, zmaturovala som...!
Kričala som na všetky strany. Ľudia sa na mňa zmätene pozerali a ty starší (Dôchodcovia) sa smiali. Zo záujmom na mňa pozerali ako tancujem a tlieskali mi do rytmu. Na tvári som mala úsmev a smiala sa. Muselo to vyzerať zábavné. Keď pesnička skončila začali mi tlieskať. Akoby som sa prebrala s tranzu poobzerala som sa. Všetci tlieskali. Jemne som sa začervenala a poklonila sa. Zrazu do mňa niečo narazilo. Prehlo ma v pase. Zdvihlo ma do náručia 
-Gratulujéééééém
Zakričal Niall a začal sa so mnou točiť. Všetci ma vyobimali. Nakoniec ma do náruče dostal Louis. To objatie som si vychutnávala najviac. Naklonil sa ku mne a do ucha mi zašepkal gratulujem. Jeho horúci dych ma ovial a mne naskočili zimomriavky, jemne ma striaslo. Široko som sa na nich usmiala
-Ideme to osláviť!(Harry)
Úplne mi to bolo jedno. Bola som moc šťastná aby som ich od toho odhovárala
-Nandos!
A prečo nie? Začali sme sa smiať ale išli sme tam. Objednali sme si a debata sa rozprúdila.
-Alex vedeli sme že si tancovala ale, že si až taká dobra...
Povedal Zayn.Iba som sa usmiala nevedela som čo povedať. Veľmi mi to polichotilo.
-Alex v sobotu príde Dan chceli by sme vás zoznámiť más čas? 
Liam na mna hodil  psi pohľad. A sakra vedel ho veľmi dobre.
-Hm...najprv musím ísť na kontrolu do nemocnice ale potom môžem. Hej jasne prídem
Aj ja som ju chcela spoznať. Veľa som sa o nej napočúvala.
-Dobre Louis po teba príde
Ani sa ho neopýtal. Bral to ako samozrejmosť. Dúfam, že to Louisov nevadí. A nech ma netrpí na silu. Len som prikývla.
-Alex?
-Hm čo bys rad Harry...?
-Už vieš kam pôjdeš na vysokú? 
-Raz som vám to už vravela....
-Bože Harry však ju nechaj! Ma čas, ešte len zmaturovala!
Louis ma prerušil  v polovici vety. Bola som mu vďačná. Žmurkla som naňho. On len kývol hlavou a žiarivo sa usmial. Avšak úsmev mu zmizol keď sa začal škriepiť s Harrym. Nakoniec Harry prehral ako inak. Cez park sme sa vybrali domov. Teda ja oni ma len išli odprevadiť. Rozlúčili sa so mnou objatím a išli. S pocitom, že som zmaturovala som sa umyla a zaľahla.

                     *************************************************************

Tie 2 dni mi ubehli veľmi rýchlo. Vlastne bola som iba v práci. Chalani mali nejakú prácu v štúdiu tak sme spolu neboli ale vždy keď mohli tak mi volali.

                    **************************************************************

Zobudila som sa do slnečnej soboty čo sa v Londýne často nevidí. Ponaťahovala som sa bolo 7:00 a Louis príde o 9:00. Času. Rozhodla som sa, že si pôjdem zabehnúť. Rýchlo som na seba natiahla veci. Prebehla som sa po Hyde parku. A s nákupom sa vrátila späť. Blecky som dala jest a ja som sa vybrala do sprchy. Nechala som po sebe tiecť teplu vodu. Umyla som sa svojim jahodovým šampónom. Keď som bola sucha natrela som sa vanilkovým mliekom. V spodnom pradle som sa postavila pred skriňu. Dám si niečo elegantne?...Nie načo, radšej niečo pohodlne. Bude ma musieť brat takú aká som. Vytiahla som čierne nohavice, sivé tričko s čiernym srdcom v strede, fialové conversy. 



Ešte som zobrala nike tašku lebo mi bolo jasne, že buď budem u nich spať alebo skončím mokra. Istota je železná košeľa. Prečo sa vraví železná? Nemohla by byt zlata alebo strieborna?....Alebo radšej nie znie to divne.....Bolo ešte len 8:45. Rýchlo som sa naraňajkovala a dopriala si rannú cigaretku. Pred domom zatrúbilo auto. Schmatla som nachystane veci a utekala dole. Hneď som nasadla do auta.
-Dobre ráno sunshine
-Dobre mrkva
Jemne ma objal. Celu cestu mi rozprával čo všetko zažili a vyviedli v štúdiu. Skôr robili hovadiny ako nahrávali. Chudák Paul musi to mat s nimi veľmi ťažké. Ale sú to blázni ktorých mam rada. So smiechom sme prišli aj k Dorothy
-Ahojte srdiečka
-Dobre Dorothy dnes vám to pristane 
-Ale ty lichotník!
-Ahoj Dorothy...a ty Louis nevtieraj sa
Zasmiali sme sa. Zaviedla ma k doktorovi, ktorý mi povedal, že mi stačí chodiť raz za mesiac. Bola som veľmi veľmi ale veľmi rada! Rýchlim krokom som sa vrátila späť a videla ako sa Louis rozprava(vtiera) s Dorothy.
-Hotovo?
Otočil sa ku mne s milým úsmevom. Len som prikývla lebo som na chvíľu stratila reč. Bože aj s tvojimi úsmevmi Tomlinson!
-A už mi stačí chodiť iba na mesačné kontroly!
Zvolala som nadšene!
-To je super!
Jemne ma objal. Tesil sa so mnou. Dorothy na nás divne pozerala
-Dorothy môžeme ísť za Nataly?
Chcela som ju vidieť. Toho môjho malého anjelika
-Prepáč zlatko ale konečne zaspala a nechcem ju rušiť.
Trocha sklamane som prikývla a poďakovala sa a ešte jej povedala nech ju pozdraví. Vybrali sme sa do domu. Ale tentoraz sme boli ticho, každý zabratí do svojich myšlienok. Louis ma zaviedol do jednej miestnosti, kde boli samé zrkadla. A nie nebola to Zaynova izba :D Bola to tanečná sala. S úžasom som sa obzerala dookola.

Domyslite si tam tie tyce :D
-Waw
-Páči sa ti tu?
-Blázniš? Je to tu úžasne ako z rozprávky.
Louis sa pri pohľade na mňa usmieval. Boli tu aj tyče na balet ako inak. Ako dlho som ho len netancovala. Hodila som kapsu na zem a podišla k jednej z nich. Nohu som ľahko vyšvihla. Ponaťahovala som sa a dotkla špičky. Ohybná som ešte bola čo som rada. Ladne som ju odtiaľ zlozila
-Alex?
Neotočila som sa ale v odraze zrkadla som naňho hľadela. Vedel že mu venujem celu svoju pozornosť.
-Tancuj.....
Usmiala som sa. Už dlho som odolávala. Vyše 3 rokov ak nie viac. Už by bolo na čase a teraz je úžasná príležitosť tak prečo to nevyužiť?
-A hudba čo?
Mala som nutkanie rozhýbať svoju kostru ako kedysi. Chcela som tancovať v tejto čarovnej miestnosti. Podišiel  do rohu k veži a pustil pesničku. Bola pekná a hlavne rytmická. Zavrela som oči a započúvala sa do nej. O chvíľu som sa nechala unášať rytmom. Bola to improvizácia ale išla od srdca a to je v tanci to najdôležitejšie. Tancovať srdcom. Cítila som sa tak slobodne. Akoby som bola vták a mohla letieť. Pri tanci som vždy zabudla na všetky svoje problémy. Toto mi tak veľmi chýbalo, ani som si neuvedomovala ako veľmi. Skladba skončila. Začula som potlesk. Preľaknuto som otvorila oči. Hľadela som na osobu ktorá sa ku mne približovala. Bola krásna. Mala snedu pokožku, krásne oči, ladne krivky. A tie jej vlasy boli geniálne! Proste krása. Usmievala sa na mňa a tlieskala. Za ňou stali chalani a tiež tlieskali a usmievali sa ako slniečka na hnoji. Ako sa približovala ku mne videla som jej úsmev od ucha k uchu
-Ahoj ja som Daniell rata ta spoznávam. Veľa som toho o tebe počula aj o tom, že si tancovala. Ale netušila som, že si až taká dobra. Vyzeralo to ako nacvičená choreografia a nie improvizácia. Si dobra a veľmi. Máš talent. Nechcela by si tancovať v nasej skupine? Klube?
S vyvalenými ocami som na ňu hľadela. Doslova ma obrala o reč. Čo ja? Tancovať? Kde? Čo? Dívala som sa na ňu ako tela.
-Dan nechoď na ňu tak zhurta. Chúďa pozri čo si jej spravila
Začal sa smiať. To ma prebralo. Dala som mu pohlavok a zároveň so mnou aj Dan. Dvojitá rana! Pozreli sme na seba a začali sa smiať. Dali sme si päť. Liam s kyslou grimasou si šuchal zadnú časť hlavy
-Tak tie dve si budú rozumieť určíte 
Pozrela som na Dan. Nastavila som jej ruku. S úsmevom mi ju chytila
-Tak ešte raz. Ja som Alex. Aj ja som rada, že ta spoznávam. Aj o tebe mi veľa rozprávali. Liam sa doslova rozplýval(smiech) A tancovať v klube?
Chalani nás opustili. Nechali nás nech sa spoznávame. Dan mi začala vysvetľovať, že keď nechodí na turné tancuje v jednom známom klube v Londýne. Vymýšľa choreografie a iné hovadiny ako to nazvala. A  bola by veľmi rada keby som tam tancovala. Ja som jej povedala, že chcem ísť na vysokú. A pevne som sa rozhodla v tej chvíli že sa chcem venovať tancu aj keby som mala ísť cez mŕtvoly lebo iba ten ma napĺňal a len vtedy som bola pokope. Ona mi povedala že môžem chodiť po skole. Rozvrh by sa dal upraviť. Nakoniec ma nahovorila...nie nedala mi na vyber. Ona mi oznámila že na leto tam budem chodiť na skúšky. Taká skúšobňa jazda. Povedala mi že aj ona tam bude. Prikývla som. Po naliehaní som sa vzdala úplne. Potom sme rozoberali klasické babské veci.
-.........A najhoršie je, že si teraz musím hľadať byt. A vôbec nemám na to náladu.
Napadla ma šialená vec. 
-Dan ja mam jednu izbu voľnu ak chceš....
Prekvapene na mňa pozrela a s pišťaním sa na mňa hodila
-Ďakujem, ďakujem nebudeš ľutovať. Práve si ma zachránila.
-To je v poriadku aspoň tam nebudem sama
Usmiala som sa. Veľmi som si ju obľúbila. A to sa poznáme 2 hodiny! No čo padli sme si do oka. Viem ,že budeme spolu vychádzať. Rozhodli sem sa že pôjdeme otravovať chalanov. Ty sedeli v izbe a pozerali sa mi zdá že futbal. Dan ma potiahla a tak sme im zacláňali v pozeraní
-Hej uhnite!
Skrikol Zayn
-Mame skvelú správu
Dan ho ignorovala a naradostene zvolala
-Že uhnete od televízie aby sme videli?
-Nie Harold ešte lepšiu. Ukecala som Alex aby k nám išla cez leto na skúšobne tancovanie a budem u naj bývať!
-Prečo budeš u nej bývať, keď tu je miesta dosť? 
Vyvalil na ňu oči. Urazene ale aj zronene na ňu hľadel.
-Prepáč honey ale potrebujem aj dievčenskú spoločnosť a tu je toho na mňa veľa
-Ale dnes tu ostávaš. Že?
-Jasne
Prišla k nemu a dali si pusu. Musela som sa usmiať. Boli veľmi zlatý
-A dobre som počul? Budeš tancovať?
Harry sa na mna otocil.Išla som mu odpovedať ale predbehla ma Dan.
-A to najlepšie......ide študovať tanec!
Zvýskla a chalani sa začali prekrikovať v otázkach na ktoré im Dan pohotovo odpovedala
-Pripadám si ako nesvojprávna...
Zamrmlala som si popod nos. Louis to počul lebo sedel vedľa mňa. Uchechtol sa. Škaredo som naňho pozrela a dala mu päsť do ramena
-Au!
-To nie je vtipne! Som tu utláčaná!
Odula som spodnú peru a začala akože fňukať
-Chudáčik
Začal ma hladkať po hlave. Áno správali sme sa ako súrodenci. Ale proste Louis mi pomohol so všetkých najviac. Stále pri mne bol keď som ho potrebovala. Raz som mu volala o druhej ráno lebo som mala zlý sen a potrebovala som niekoho pri sebe. Ako prvý ma napadol Louis nebrala som ohľad na čas a zavolala mu. Ten ako počul môj zúfalý hlas. Hneď bol u mňa iba v pyžame a papučkách......Proste bol tu vždy pre mňa a podral ma. Nakoniec spal u mňa.
-Prečo ste mi nepovedali že ty dvaja sú spolu? 
Prekvapene sme sa na ňu otočili a začali sa smiať. A my dvaja najviac. Začali sme sa po sebe váľať.
-Čomu sa smejete? Liam!
-Zlatko oni spolu nechodia. Oni sa len tak k sebe správajú. Na to si zvykneš
-Ale boli by spolu zlatý.....
Ozvalo sa súhlasné mrmlanie ale my sme to radšej neriešili a nevracali sa k tomu. Hrali sme dostihy a kukali film. Nejaký akčný ale nasmiala som sa ako hovad. Pozrela som na hodinky bolo už 23:00. Zrazu mi začal drnčať mobil. Odbehla som niekam kde bol klu.
-Áno?
-Alex? Tu Max mohla by si zajtra prísť na rannú? Aby je chorá  a nemá ju kto zastúpiť. Prepáč a nebol dostaneš aj nejaké plusy.
-Dobre teda
Smutne som sa vrátila späť.
-Alex čo sa stalo? 
Opytal sa starostlivo Liam
-Volali mi s prace a musím ísť zastupovať zajtra na rannú.
-Nieeeee
Ozvalo sa zo všetkých strán a kútov aké tu len mohli byt. Musela som ísť. Ale bolo mi to sakra ľúto.
-Alex zavezie ta
Ochotne sa postavil Louis
-Nie nemusíš
Chcela som sa prejsť a rozmýšľať. Zase
-Ale ja chcem! Tak ticho a chod si sadnúť ja za chvíľu pridem.
Rozkázal mi poručík Tomlinson. Cítila som sa ako nejaký pes
-Haf-haf...
Začali sa smiať. Ale vypochodovala som z izby a nasadla do auta. O chvíľu nasadol aj Louis. Nemala som náladu sa rozprávať tak som sa oprela a pozerala mihajúci sa Londýn. Milovala som to tu. Každý jeden kút. Bolo to tu také magické. Nenapadne som pozorovala osobu sediacu vedľa mňa. Potichu som si vzdychla. Keby tak vedel...Ale čo by sa tým zmenilo? Nič. Len by ma vysmial. Ach bože Alexandra! Prečo sa vždy zamiluješ do toho zlého? Nie! Louis nie je zlý on je úžasný, milý, dobrý, vtipný, láskavý aaa...už by som mala prestať kecať, proste by len moje city neboli opätovane a to by bolelo a veľmi. Dosť to boli už teraz.
-Alex uz sme tu
-Ďakujem, že si ma zviezol.....Ahoj
Vystúpila som z auta a rýchlo vybehla hore. Kľúče som vytiahla s vrecka. Už som otvárala dvere
-Alex! Počkaj!
Otočila som sa za svojim menom. Zrazu predo mnou stal Louis
-Musím ti niečo povedať...........

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára