pondelok 1. apríla 2013

Moments 45


Alex:


-Už mi  povieš kam pôjdeme?
Som veľmi netrpezlivý človek a nevydržím v napätí
-Nepoviem, dozvieš sa v pravý čas
Vyplazil mi jazyk a ďalej sa venoval jazde. Blbec. Naštvane  som sa od neho odvrátila a pozerala sa na utekajúci Londýn. Musím uznať, že to mesto ma čaro. V mojom rozimaní ma vyrušila Louisova ruka ktorá sa ocitla na mojom stehne. Surovo som ju zhodila. Nech vie že ma naštval. Lenže zase sa tam ocitla a zase som ju zhodila. Myslela som, ze po desiatok  pokuse to vzdá ale on? On nič! Stále a stále. Nakoniec som to bola ja kto rezignoval. Spokojne sa usmial a jemne ma hladkal. Prevrátila som oči ale na tvarí sa mi objavil úsmev.
Zastali sme pred mojim bytom. Odomkla som hlavne dvere, pomaly sme vyšlapali tých sedem poschodí. No dobre nie pomaly. Naháňala som Louisa lebo mi zobral topánku! Stále nechápem ako sa mu to podarilo! On sa len smial na celu budovu a utekal. Bála som sa že susedy zavolajú políciu. Nakoniec som ho chytila ale až pred našimi dverami. Vyskočila som mu na chrbát a zakvačila som sa ako pijavica. Nejako sme odomkli a vošli dnu. Blecky nás nadšene privítala a začala skákať po Louisovi. My sme ale partička. Vyšiel so mnou schody a hodil sa so mnou na posteľ. Smola bola, že som mu visela na chrbte.
-Au!
Zaskuvíňala som, keď som zacítila na sebe Louisovu váhu. Pomaly som strácala dych
-Zlez! Ešte budem mat kvôli tebe plochy hrudník!
Prskala som ako nazúrená macka. Bez odpovede zliezol dole. Konečne som sa poriadne nadýchla. Posadila som sa. Louis sa zohol a začal si ma obzerať dookola ale iba od krku až k pasu
-Ehm, Louis? Čo hľadáš? Alebo lepšie povedané čo robíš?
Vážne sa mi zadíval do očí
-Kontrolujem stav tvojho hrudníka. A zistil som že neutrpel žiadne škody stále je rovnako sexy. Nechápem ako  to funguje oni spľasnú ale vrátia sa do pôvodného tvaru....to je záhada
Vravel to vážne akoby niečo prednášal. Najprv som si to musela uložiť a znova prehrať. Keď mi to doplo ústa sa mi rozliali do úsmevu a do tvare nahrnula červeň.
-Ty blbec!
Zvolala som a buchla doňho. Nečakal to, neudržal rovnováhu a horeznačky spadol na zem. To muselo bolieť. Vystrčila som hlavu a pozrela na podlahu kde ležal rozvalený a dezorientovaný Louis. 
rozcapeny louis :D

Moje vlasy mu padali do tvare. Nevydržala som to a začala sa smiať. Radšej som sa presunula na posteľ. Musela som sa držať za brucho tak ma rozbolelo od toľkého smiechu. Oh my good toto mi nerob!

-Ty sa mi smeješ?
To už pri mne kľačal a mal zákerný pohľad
-Čo nevidíš? Veď plačem!
Bola to aj pravda lebo od toľkého smiechu som plakala
-Pomsta bude sladká!
Zohol sa ku mne a začal ma štekliť. Ak som si myslela, že som sa smiala dosť tak teraz som musela vyzerať ako nafetovaná! Už ma boleli ústa, brucho proste všetko! Metala som sa ako ryba na suchu.
-Louis prestaň lebo sa pocikám!
Moje varovanie zobral vážne lebo ma prestal štekliť. Ale hneď ma chytil do náruče. Prudko som dýchala a ukľudnovala sa
-Ty môj pocikanec
-Ešte som sa nepocikala!
-Skoro!
To sme sa už smiali na sebe. Au moje mimické svaly. To bude svalovina
-Bez sa obliecť
Poslúchla som ho a podišla ku skrini.
-Čo si mam....
-Šaty
-Ako myslíš
Otvorila som ju dokorán. Do oka mi padli jedny jednoduché biele satý na ramienka. Boli jemne čipkované. Okoča pása mali čiernu maslu. Vbehla som do kúpeľne a rýchlo sa obliekla. Nazula som si čierne balerinky, prečesala vlasy a nechala som ich v prirodzených vlnách padať na môj chrbát.  Ešte som sa trocha nalíčila. Pozrela som na svoj odraz v zrkadle. Tip-top. Vošla som späť a čo nevidím? Louisa ale vyfešakovaného. V červených nohaviciach, modrej košeli s bielim golierom,pasikavych trakoch a biele nízkych conversach

-To si kde zobral?
-Musím byt poistený
Pretočila som oči. Niekedy je horší ako baba ale na Zayna nemá...
-Môžeme ísť?
Pozorne si ma prezrel
-Ešte nie, ešte ti niečo chyba
-Čo? Namaľovala som si len jedno oko?
-Nie neboj oči máš v poriadku stále su také krásne a hlboké len ich zavri
Zasmial sa
-Nevykydneš mi nič na hlavu?
-Neboj
Poslúchla som ho teda a zavrela ich. Cítila som ako mi odhrnul vlasy. Niečo studené sa mi dotklo pokožky a mne automaticky nabehla husia koza. Zatriaslo mnou. Louis ma pobozkal na krk a odtiahol sa
-Už môžeš
Otvorila som oči a ruka mi vyletela ku krku. Podišla som k zrkadlu a zahľadela sa na môj odraz. Na krku mi trónilo jednoduché strieborne srdiečko a vedľa neho malé písmenko L. Srdiečko som si pozorne prezrela. Bolo tam vyryte Forever together. Navždy spolu.... Do oči sa mi nahrnuli slzy
nieco taketo ale ten napis si nevsimajte predstavte si tam to forever together :D a + pismeno L

-Ďakujem je to nádherné
Otočila som sa k nemu a nežne ho pobozkala. Moju tvar chytil do dlani a zapozeral sa mi  do očí.
-Ľúbim ťa Alex, nezabúdaj na to a toto je maličkosť len drobnosť ktorou chcem ukázať alebo vyjadriť ako ta milujem...Je to len nepatrný zlomok mojich citov.....
-Neboj nezabudnem to sa nedá
Vyšli sme s môjho bytu a nasadli do Louisoveho auta
-Pripravená?
-Ako nikdy
-Tak sa drž o chvíľu sme tam
-Teším sa
Opäť si polozil ruku na moje stehno. Ale tentoraz som si s nim preplietla prsty a užívala si jeho dotyk....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára