Na ďalšie ráno som sa budila plna energie. Neviem či to bolo novým dňom alebo vďaka Louisovi. Aj keď myslím že vďaku ma na tom on. Moje zlatíčko. Neviem čo by som bez neho robila v takejto chvíli. No otázka je či by som tu ešte vtedy bola. Ticho a bez pohybu som sledovala Louisa v spánku. Vyzeral rozkošne. Ústa mal mierne pootvorene a na tvári úsmev. Muselo sa mu snívať niečo krásna. Bola som v ňom aj ja? Boh vie.
Mohla som ho sledovať hodiny a nenudilo ma to. Bolo to fascinujúce. Vtedy akoby človek odhodil masku a bol taký akým bol. Bolo to úžasne. My ľudia sme veľmi fascinujúce bytosti. Vieme nasadiť masku a skryt za ňu našu podstatu. V tomto sú zvieratá podľa mňa lepšie. Nemusia sa pretvarovať a na nič hrať. Majú to ľahšie. Ich hlavná priorita je najesť sa, vyspať, nájsť si partnera a vychovať potomstvo. Nemusia sa zaoberať banalitami ako je globálne otepľovanie, znečisťovanie, láska, zlomene srdce. Keby sme boli viac ako oni nemuseli by sme niečo takéto riešiť. Svet by bol v harmónií. Ale bohužiaľ sme taký. Nevážime si veci. Vážiť si ich začíname až keď o ne prídeme. Typická ľudská vlastnosť. Ako aj chamtivosť, zloba, závisť.....Niekedy sme otrasne bytosti a niekedy zas nie. Sme proste záhadou.....V mojich úvahách ma prerušil tichý výdych. Opäť som upriamila pozornosť na Louisa a videla ako sa pomaly prebúdza. Dlhé mihalnice sa mu zatrepotali na lícach, jazykom si prešiel po plných perách a vydýchol, rukou si pretrel oči, ktoré pomaly začal otvárať. Vtedy som zbadala zeleno-modré studničky záchrany. Vytiahli ma z toho najväčšieho dna a dodali mi silu, nadej. Keď zbadal ako ho sledujem na tvári sa mu objavil rozkošný rozospatý úsmev.
-Ako dlho si hore?
Opýtal sa ma pomedzi to ako sa vystieral. Prikrývka sa mu zošuchla po pas a odhalila vypracovanú hrúd nad ktorou som tak slintala. V duchu som si dala facku a sústredila sa na jeho tvar ktorá sa škerila.
-Dlho nie
Zaklamala som a pozrela ponad jeho rameno. Zrazu som nevidela stenu s obrazom ale niečo krajšie. Jeho oči v ktorých mal veselé iskričky
-Vieš že nevieš klamať?
-A vieš že si akýsika múdry?
-Preto ma tak veľmi ľúbiš
Pomaly sa ku mne nahýnal pre ranný bozk.
-A nie len preto
Zašepkala som keď jeho pery boli par milimetrov od mojich
-Však jasne. Kto by ma nemiloval? Takého pekného, múdreho, sympatického, vtipného, sexy, okúzľujúceho so sexy zadkom mrkvožrúta?
Začal sa vychvaľovať
-Zabudol si na skromného
So smiechom som mu pripomenula
-Vidíš? To mi vypadlo a...
Chcel už ďalej pokračovať. Úprimné? Boli by sme tu asi do konca roka
-Sklapni Tomo a pobozkaj ma
Rozkázala som mu a sledovala ho. V strede jeho skromnosti zastal. S iskrou pozrel na mňa
-Vaše želanie je mi rozkazom slečna
A naše pery sa konečne spojili v krásnom bozku. Aleluja! Pomyslela som si keď som mu ruky zamotávala do vlasov. Stále sme boli nahý. Naše tela sa na seba lepili a to rozprúďovalo v našich telách krv a túžbu. Možno by sme zašli aj ďalej keby sa môj úžasný mobil nerozhodol volať. Najprv sme si to nevšímali ale po tretom zvonení sme otrávené prestali a ja som zdvihla
-Prosím?
-Alex? Tu Dorothy len ti chcem povedať že Natalyn stav je stabilizovaný
Prekvapila ma. Ale uľavilo sa mi. Veľký kameň mi spadol zo srdca a ja som si konečne vydýchla. Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia. Zaklipkala som mihalnicami a oni začali stekať dole.
-Vďaka Bohu
-Áno vďaka. Už muším isť ale nezabudni prísť
-Neboj
Zlozila som a ako zhypnotizovaná hľadela na mobil. Už je mimo ohrozenia. Je to možné? Zlepší sa jej to? Alex nebuď hlúpa! Ona umiera...Zmizni! Rozkázala som tomu hlasu. Vedela som že ma pravdu ale nechcela som ju počuť. Nie teraz keď sa cítim šťastné a dalo mi to nadej.
-Alex? Stalo sa niečo?
Obzrela som sa a videla ako Louis na mňa ustarostene pozerá. Nežne som sa naňho usmiala a hodila sa mu do náruče
-Nie všetko je v poriadku Natalyn stav je nateraz stabilizovaný veríš tomu?
Plakala som mu na ramene. Silno ma objal a zašepkal slova vďaky. Odtiahla som sa od neho a hľadela na môj svet.
-Ďakujem
Zašepkala som a stúlila sa mu na hruď
-Za čo?
-Za to že si ma tu nenechal. A Louis? Prepáč za ten včerajšok....Nie neprerušuj ma ja....Cítim sa hrozne. Nechcela som ta tak zneužiť ja....
Vtedy mi doplo čo sa včera stalo. Chcela som pokračovať ale prerušil ma
-Nie Alex. Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ja som to chcel urobiť. Chcel som ti dať tu istotu že tu nie si sama. Niekomu by to prišlo hrozne ale nechápe to. Chápeme to len my dvaja. Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Tato noc patri medzi moje najkrajšie aj keď sa stala za tých okolnosti
Milo vravel a pritom ma hladil po tvári. Cítila som jeho horúci dych na krku. Zatriaslo mnou a ešte silnejšie ma objal
-Ty si úžasný!
-Povedz mi niečo čo neviem!
Zasmial sa a následne na to pobozkal. V duchu som prevrátila očami a nechala sa viest. Až okolo obeda sme sa vyhrabali z postele aj keď na Louisove veľké protesty. Ale keďže volali chalani že prídu nemali sme na vyber. Len v Louisovom tričku a kraťasoch som behala po dome a upratovala ho zatiaľ čo on sa vyvaľoval na gauči len tak s nahou hrudou a odpútaval moju pozornosť.
-Vieš čo Tomlinson? Buď užitočný a chod aspoň upratať kuchyňu.
-Ale čo provokujem?
-Pekelne! Tak padaj si obliecť tričko a pod mi pomôcť a nelez tu ako nejaký Adonis!
Naštvané som mu vravela
-Ale Adonis? Och! JA...
-Nekomentuj to a padaj!
Surovo som ho vyhnala a konečne v klade upratala. Nakoniec som sa presunula do kuchyne kde už on popíjal mrkvový džús. Nemám šajnu ako sa u nás v chladničke nabral. No čo je čarovný :D.
-Čo uvaríme?
Polozila som si rečníčku otázku
-Mrkvový šalát!
Skríkol
-Niečo s čoho sa najeme, nie sme predsa zajace Louis...ale môžeme ho dať k tomu ...takže kura a ryžu.
Aj som si odpovedala a spolu s Louisom sme sa pustili do varenia. No hotový Pat a Mat. Cely špinavý a aj všetko dookola. Akurát sme to upratali. Namrzene som si spomenula. Keď už bolo všetko pripravene zbehli sme sa prezliecť. Obliekla som si čierne leginy, biele tielko na to voľný sivý sveter a okolo krku šatku s gepardím vzorom.
Spokojne som zišla dole a videla Louisa ako sa už oblečený rozvaľuje na gauči a prepína programy. Neodolala som. Rozbehla som sa a hodila naňho. Zaúpel ale pritiahol si ma k sebe
-Si zákerná
Zašepkal ale pri tom sa smial
-Aj ja ta ľúbim
-To mi je jasne
-Nebuď namyslený
-Kto ja? Čo si
Odfrkol si. Aj by sme sa ďalej doberali ale ozvalo sa zaklopanie. A keďže sa nenašiel nik ochotný ani Blecky tak som išla otvoriť. Ocitla som sa v skupinovom objatí. Toto stádo sa potom presunulo do obývačky a ja som išla zatiaľ naložiť.
-Poďte jest!
Ako prvý sa objavil Niall a už aj s príborom. Ten chlapec ma stále prekvapuje. Pri neskorom obede a pre Nialla už druhom sme rozoberali ich druhy album na ktorom pracujú. Nechceli mi nič prezradiť. Nadurdene som pozbierala riad a hodila ho do umývačky. Dobre sa na mne zabávali. Radšej som ich ignorovala. Zobrala som Blecky a spolu sme si sadli k telke. O chvíľu sa tam dovalili a zabávali sa na niečom.
-Ale no princezná nebuď nadurdená v čas sa to dozvieš
Žmurkol na mňa Louis. Prevrátila som ocami a ďalej sa maznala s Blecky
-Čo ideme robiť?
Harry sa rozvaľoval na gauči a evidentne sa nudil. Ale mňa neoklamal! Videla som ako obchytkáva môjho priateľa! Hej on je môj! Ruky preč! Než som to stihla povedať nahlas do reči mi skočil
-Poďme za Nataly
Vyšlo s Louisa. Pozrel na mňa. Súhlasné som prikývla a vybrala sa obuť a obliecť. Chalani ma nasledovali a spolu sme sa vybrali do nemocnice.
-Ahoj princezná!.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára