Moments 51

Dorazili sme do nemocnice v dobrej nálade. Však prečo by nie? Stav sa jej stabilizoval to je dôvod na úsmev. Teda aspoň u mne. Aj keď si uvedomujem že sa môže stať všetko. Dúfam že som to nezakríkla....Vylapali sme to na tretie poschodie a mierili k recepcii detského oddelenia. Stala tam Dorothy. Vyzerala dosť unavene ale do tvare sa jej vrátila farba, aj keď mala veľké kruhy pod očami a červene oči. Prácu sestričky vykonávala telom aj dušou. S každým jedným dieťaťom súcitila a brala ho ako vlastne. Preto je taká úžasná.

-Ahoj Dorothy

Milo som ju pozdravila a následne aj objala

-Dobrý!

Zborovo povedali chalani

-Ahojte deti....Nataly je už na izbičke

Jemne sa usmiala a vyhnala nás za ňou. Zastali sme pred jej dverami. Najprv sme na seba ustarostene pozreli a až potom vošli.

-Nataly anjelik ahoj

Pozdravila som ju a hneď bežala k jej posteli na ktorej ležala. Desil ma ten pohľad. Stále. Viedlo s nej veľmi veľa hadičiek. Tak veľa prístrojov okolo takého malého človiečika... Opatrne otočila obviazanú hlávku k nám. Keď nás zbadala ocka sa jej rozžiarili. Neviem či vyzerala lepšie alebo stále rovnako. Jedine čo na nej ostalo rovnaké boli živé oči plne radosti a lásky.

-Jéééj ahojte

Preniesla zvonivým hláskom a obdarovala nás širokým úsmevom ktorý by obmäkčil aj tie najtvrdšie srdcia

-Ako sa máš princezná?

Opýtala som sa jej keď som ju objímala. Ostala mi opretá o hruď.

-Už lepšie. Konečne dali preč tu umelú výživu

Zaškerila sa. Hovorila to s takou ľahkosťou akoby jej dali dole sadru....Musela som premáhať slzy. Naprázdno som prehltla a hľadala oporu u Louisa. Chápavo na mňa pozrela a začal sa s ňou rozprávať o tom kam ju vezmú keď ju odtiaľto pustia. Opisovali jej rôzne miesta na zemi. Australiu, New York, Miami, Floridu, Hawai a mnoho ďalších. Oči jej svietili ako nikdy. Veselo o tom štebotala zatiaľ čo ja som súperila so svojou racionálnou stránkou. Všetci tu aj Nataly sme dobre vedeli že tie miesta už nikdy nenavštívi iba ak v inom živote alebo si ich pozrie s obláčika....Môže to prísť hocikedy. Nemusíme to čakať. Nemusíme tu byt. Ale ja tu chcem byt! Keď som zaregistrovala Louisov starostlivý pohľad musela som sa usmiať. Nechcela som aby sa kvôli mne trápil. On ma chápavo chytil za ruku a stlačil mi ju. Vďačné som sa naňho usmiala a ďalej počúvala štebotanie tejto malinkej. Nakoniec chalani odniekiaľ vytiahli gitaru. Nemám šajnu odkiaľ. Podľa mňa majú svoju osobnú čiernu dieru. Začali hrať nejakú pomalú melódiu ktorá mi bola neznáma. Prekvapene som na nich pozrela. Louis na mňa žmurkol a perami naznačil "počúvaj". Jemne som prikývla a započúvala sa do prvých slov...

Ta pesnička....bola úžasná. Krásna. Boli to slova ktoré chce počuť každé dievča na tejto planéte. Chce aby ju chlapec miloval cez všetky jej maličkosti. Keď skončili s Nataly sme im zatlieskali a hneď sme sa začali vypytovať teda ona

-To čo bola za pesnička? Ešte som ju nepočula

Jemne sa mračila a čakala na odpoveď

-Nemala si ani kde. Tato pesnička je z druhého albumu a ešte len vide

Odpovedal jej s úsmevom Harry

-Aha! Tak to potom ten album bude úžasný! Tak veľmi sa naňho teším! Už viem ktorú pesničku z neho budem milovať!

Nadšene vravela a ja som sa tešila s ňou

-Ale no! Počkaj keď si vypočuješ ostatne že Harry. Rock me!

Zaševelil Louis a sprisahanecky žmurkol na Harryho. Úprimne? Najprv som počula Fuck me! Nedávalo mi to zmysel veď preboha! Ale potom sa menší omyl vyriešil aj keď sa na tom chalani riadne zabávali. Však ako inak. Keď niečo zadriem tak poriadne!

-Alex? Precitáš mi rozprávku? Chce sa mi spinkať

Zašepkala mi Nataly.

-Samozrejme. 

Chalanov sme začal vyhnali nech Idu vyplieniť bufet. Ostal iba Louis. Ako povedal nenechá ma tu samu. Nataly si vybrala rozprávku o nejakej princeznej. Pomaly som začala čítať a keď tam boli dialógy tak sme sa s Louisom striedali čím sme spôsobili že sa smiala keďže  Louis napodobňoval hlas babičky alebo ježibaby. No skoro som sa pocikala. 

-.....A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec

Dokončila som a zahľadela sa na Nataly ktorá spokojne odfukovala. Ležala na mne. Nechcela som sa moc hýbať. Len som si vyložila nohy a pohodlnejšie sa usadila.

-Nechceš niečo? Naposledy si len obedovala

Potichu sa ma opýtal Louis. Prikývla som a vtedy sa vybral do bufetu a aj nájsť chalanov. Predtým mi však na pery venoval bozk. Ja som zatiaľ začala Nataly hladkať po tváričke. Keď spala vyzerala tak pokojne. Tak nevinne. Bola krásna. Ako sa Louis nevracal začal ma bolieť chrbát. Trochu som sa pohla. Lenže to zobudilo Nataly. Mykla sebou a pozrela na mňa.

-Prepáč nechcela som ta zobudiť

Povedala som jej a prešla rukou po tvári.

-To nič

Uložila som ju aby normálne ležala. Chvíľu sme si dívali do očí. Vedeli sme sa dorozumieť aj bez slov. To bola ta krása medzi nami. Nakoniec sme sa usmiali. Neviem prečo ale stroje začali prudko pípať. Nataly začala moc kašľať a prudko dýchať. Nemohla lapiť dych. Pre Boha čo sa to deje? Čo to je? Chcela som vybehnúť na chodbu a zavolať sestričku ale zastavila ma

-N-nie ne-nechod ostaň tu pri mne

Vravela pomedzi záchvat kašľu. So slzami som si k nej kľakla. Vedela som alebo myslela si čo príde. Nechcela som si to pripustiť.

-Neboj ostanem tu s tebou princezná ale ty ostaň so mnou

Zúfalo som vravela a hľadela na ňu. Uprene sa mi zadívala do očí. V tvári mala moc vážny vyraz. Pripadala mi tak dospelo

-Alex....ja..myslím že Ježiško ma k sebe už vola. Ja neviem. Už tu dlho nebudem. Ja nechcem ta opustiť. Nechcem ta tu nechať v tomto zlom svete. Viem čím si si prešla. Bola som tu s tebou. Ja nechcem odisť. Nie! Chcem aby si bola moja mama. Chcem aby sme mali domček žili spolu v ňom aj s Louisom. Mali veľký dvor, veľkého psíka. Navštívili toľko krajín ale.....ja...ja....nemôžem. Neviem prečo. Niekedy si kladiem otázku prečo som sa narodila. Prečo som radšej nezomrela......ja

-Nie princezná nevrav tak. Ty nie si to najlepšie a najčistejšie  stvorenie aké poznám. Keby to bolo možné vymenila by som sa s tebou. Ty si zaslúžiš žiť! Spoznať svet. Navštíviť všetky tie mesta! Nie počkať! Ty si silná! Ty ich navštíviš ty tam pôjdeš! Budeme spolu bývať, budem tvoja mama. Aj Louis tam bude s nami len prosím neodchádzaj. Nenechávaj ma tu samu v tomto svete. Nie si moje slniečko ktoré mi vie vždy zdvihnúť náladu. Vďaka tebe som sa opäť začala usmievať. Prosím nenechávaj ma tu nie

Rozplakala som sa a hľadela do uplakanej tvare Nataly. Svojou malou rúčkou mi prešla po líci. Hneď som tam priložila tu moju a zovrela ju

-Vieš Alex ďakujem ti za všetko. Že si sa na mňa nevykašľala ako moja mama s ockom. Nahradila si ich. Ukázala si mi čo je to rodina. Ďakujem. Veľmi si to vážim. Neboj sa ja neodchádzam. Ja tu vždy s tebou budem. Vždy. Tu v tvojom srdiečku, v spomienkach. Keď ti bude najhoršie ja tu budem s tebou. S tebou budem trpieť a prezívať radosť. Budem sa snažiť ti zlepšiť náladu. Podržať ta. Dávať na teba pozor. Tento boj som prehrala. Ale cítim že tak kam idem bude lepšie. Už ma nič nebude bolieť. Budem tam hore na teba dávať pozor ako tvoj anjelik strážny. Viem že Louis sa o teba poštára a aj chalani ako sľúbili. Prosím buď silná kvôli mne. Ja tu budem vždy s tebou nikdy ta neopustím. Nikdy

Slzy sa mi ešte viac rinuli z očí. Srdce mi zvieralo až som myslela že sa roztriešti. Hruď mi stískalo. Hrdlo som mala stiahnuté. Zúfalo som krútila hlavou. Nechcela som to počuť. Nie

-Nie Nataly nevrav tak...Prosím..ostaň tu so mnou

-Ľúbim ta Lex vždy to tak bolo a aj bude. Ďakujem ti za všetko. Ľúbim ta.....Mami....Vždy tu budem s tebou.....Odpusť že som nebola silnejšia a nevydržala som to. Zbohom...nezabudni na mňa....V mojom živote si mi nahradila tu najdôležitejšiu osobu...Ďakujem mami

Posledný pohľad so jej nežných očí, posledný pohľad na jej úsmev, posledne slova...Mami.....Viečka jej pomaly začali klesať až ich zavrela.

-Aj ja ta ľúbim

Stroje stíchli ozvalo sa len nepríjemné pííííííííííííííííííííííp. V rukách som zvierala jej ochabnutú ruku. Odišla. Navždy. Stále som čakala že sa preberie a povie že to bol vtip. Nie. Prosím Bože vráť mi ju. Nemohol si si zobrať takého úžasného človiečika. Nie. Prosím vráť mi ju ja to tu bez nej nevydržím prosím. Hlavu som sklonila k naším dlaniam a plakala a plakala

-Už sme tu! Prepáč že meškáme ale Niall sa nechcel odtrhnúť od toho zákusku

-Ale on bol čokoládový chápeš? Čokoládový!

Obraňoval sa. Nemala som chuť to počúvať. Chcela som sa zavrieť niekam. Preč od ľudí od všetkého. Chcela som trpieť ale sama. Vždy to tak bolo. Vždy som bola sama. Všetci ma opúšťali. Prečo? Moje telo sa otriasalo od vzlykov

-Alex? Čo sa stalo? 

Starostlivo sa ma opýtal Louis

-O-ona.....je preč.....zomrela...už sa nevráti.....odišla...

Rukami som sa objala okolo ramien a schúlila sa. Pocítila som mocne ruky ktoré si ma pritisli na hruď

-No tak pssst maličká neplač teraz je jej už lepšie

-Ale prečo ona? Prečo? Ona si to nezaslúžilá! Bolo to to najlepšie čo ma v živote stretlo! Nech sa vráti! Prosím....Ja to nezvládnem! Na to som moc slabá! Prosím ja to necháme zažiť znova...Prosím

Zúfalo som šepkala. Trepala som dve na tri ale cítila som sa zlomene. V mojom srdci sa vytvorila obrovská diera. Akoby ma niečo zasiahlo. Okolo mňa začalo byt zrazu ticho. Jedine čo som počula bolo kričanie môjho mena keď som padala do temnoty. Posledne čo som videla bola usmievavá tvar môjho anjelika....