Krásny deň ktorý sa v Londýne nevidel dosť často. V parku sa prechádzalo množstvo ľudí. Páriky zaľúbencov, dôchodcovia ktorý sa aj cez všetky roky ľúbili, mamy s deťmi, deti ktoré sa naháňali alebo tínedžeri ktorý sa tu flákali. Mohli ste tu nájsť rôzne osobnosti. Ale v jednom odľahlom kúte pri veľkej lipe sedelo dievča. V rukách zvieralo fotoaparát. Jej verného spoločníka. Uprene naň hľadela prázdnin pohľadom a kŕčovito ho zvierala. Utrápene si povzdychla a zdvihla hlavu k oblohe. Teplý vánok rozstrapatili jej vlasy a v jej očiach sa objavila bolesť......
Sedela som v parku na svojom zvyčajnom mieste kde ma nik neotravoval a skrývala sa pred zrakmi zvedavých pohľadov. Pohodlne som sa oprela o hladké a nalakovane drevo lavičky a zahľadela sa na modrú oblohu a slnko ktoré pomaly zachádzalo za obzor. Teplý letný vánok rozstrapatil moje vlasy ktoré dopadali na moje ramena. Ale ich váha oproti tej čo ma ťažila na ramena bola nič. Utrápene som si vzdychla. Čo som také spravila že sa všetko kazí?
Áno v živote som dosiahla toho veľa. Z malého obyčajného Slovenska a ešte z menšej dedinky som sa dostala na univerzitu do New Yorku. V triede som bola za tu bifľu ale radšej som bola taká ako hlúpa. Stačilo mi tam par ľudí ktorý ma obklopovali. A pozrite kde som teraz. Mam skončenú vysokú. Moje meno patri medzi tie známe. Splnil sa mi môj najväčší sen. Amerika. A teraz sa plní ten druhy. Londýn. Prečo som tu? Lebo mi prišla ponuka pracovať pre Sun. Nemohla som tomu uveriť ale je to tak! Už pol roka sa aktívne venujem fotografovaniu. Môj život sa zdal dokonalý. Ale každý príbeh ma to svoje ale..... A nastalo aj to moje. Mala som priateľa. Ľúbila som sa z celého srdca. Lenže on raz zmizol a na stole mi zanechal len list že ďalej to nemá cenu. Dostala som sa do hlbokej depresie z ktorej ma dostala hudba, maľovanie, fotografovanie a moja Meggina. Ale stále to bolelo. Mala som pocit akoby mi niečo chýbalo. Cítila som sa neúplná. Jedna puzzla mi chýbala v celej skladačke a už bolo na mne či ju nájdem alebo budem nepodarok. Pootočila som hlavu a videla ako Slnko zanecháva za sebou ružové pasy. Pousmiala som sa. Bol to krásny vyjav. Krásna panoráma. Fotoaparát som zdvihla so svojich kolien a zapla ho. Zdvihla som ho k tvary a začala zaostrovať objektív a cvakla som. Spokojná s nastavením som sa otočila k oblohe a začala zachytávať ten dokonalý obraz keď....
-Do riti! To mi nemôžete dať pokoj? Veď aj ja mam svoje súkromie! Musíte mi stále sliediť za zadkom a fotiť ma?
Prekvapene som odtrhla pohľad od neba a pozrela dohora. Nado mnou sa ty
týčil vysoký chlap ktorý naháňal hrôzu. Kapucňa na hlave a par dňové strnisko s neho drsňáka. Nečakane ma schmatol za ruku a postavil na nohy. Pol odo mňa o pol hlavy vyšší čo bolo čo povedať keďže som bola dosť vysoká. Zmätene som naňho pozerala
-Čo prosím?
Dostala som zmätene so seba
-Čo prosím? To myslíš vážne? Nie si kompletná? Musíte ma stále fotiť? Nestačí vám že ste ma už dosť ponížili!
Vyblafol na mňa a kapucňa mu spadla z hlavy. Vtedy mi všetko do seba zapadlo. Predo mnou stal môj idol ktorého som milovala keď som bola na strednej. A dá sa povedať že stále ho platonicky milujem. Milovala som ich hudbu a stále si ju vypočujem. Jeho čierne strapaté vlasy mu padali do cela a na tvári mal zamračený pohľad. Čokoládové oči ma prebodávali a nútili môj žalúdok do zovretia. Jeho dlhé mihalnice len zvýrazňovali jeho krasu, plne pery ktoré boli skrivene do nahnevanej grimasy. Ligotajúce sa náušnice a jeho dokonale lícne kosti. Zayn Malik. Týčil sa nado mnou ako boh hnevu. Aj mi tak prišiel. Čiastočne mi naháňal strach ale ohromenie s jeho tesnej blízkosti bolo väčšie. Už som sa naňho nedívala len z plagátov alebo nejakých klipov. On stal predo mnou. Živý, dýchajúci a nahnevaný. Jeho dotyk ma pálil. Ale hnev ktorý som cítila prevŕšil ohromenie. Bol posledný ktorý prelial môj pohár trpezlivosti a ja som vybuchla. A to sa pokladám za pokojného človeka.
-Čo si do pekla o sebe myslíš!...
Rozhorčené som zvýšila hlas a prstom ho stuchla do hrude.
-Za tože si Zayn Malik si myslíš že každý ta bude fotiť? Mne to je úprimne jedno! Ja som tu sama za seba! A nie kvôli tebe! Aj ja mam svoj život! Človek si nemôže odfotiť ani oblohu aby mu za to niekto nevynadal?
-Tak prečo si na mňa mierila!
Skočil mi do reči. Jeho hlas už nebol taký tvrdý ale ja som na to kašľala
-Vraví ti niečo zaostrovanie a nastavenie? Či také niečo nepoznáš?
Opäť som ho stuchla a odstúpila od neho. Ruky som si prekrížila na hrudi a čakala čo so seba dostane.
Zayn:
Musel som vypadnúť s toho každodenného kolotoča. Od kedy sme sa s Perrie rozišli. Po vzájomnej dohode. Prestali sme k sebe cítiť to čo predtým. Ale ja som ju stále mal rad aj keď som nesmel. Kolotoč novinárov začal v ten deň. Nik nič nerobil len sa vypytoval a fotil nás. Mal som toho plno. Príprava na turné a plus toto? Proste som sa zdvihol s nášho spoločného domu obliekol si mikinu. Na hlavu som narazil kapucňu a proste sa inkognito vydal do ulíc Londýna. Zamieril som do parku kde bol pokoj a nik ma nemohol vyrušiť. Sadol som si na lavičku ktorá mala výhľad na jazero a rozmýšľal čo sa doteraz stalo. Vídali sme album, vystupovali v MSG, dostali cenu international grup a mnoho ďalších cien. Boli sme v Ghane, v Tokiu, Francúzku.....Bol som šťastný. Miloval som spev. Miloval som chlapcov a miloval som fanúšikov. Rukou som si pretrel tvar a utrápene si vzdychol. Vtedy som zbadal blesk z lavičky oproti. Nazúrené som zdvihol hlavu a pozorne tam pozrel. Nedajú si pokoj? Musia ma stále otravovať? Aj ja mam svoje súkromie! Naštvané som sa zdvihol a rozhodným krokom kracal k tomu dievčaťu. Zastal som rovno pred ňou a nahnevane na ňu vyštekol
-Do riti! To mi nemôžete dať pokoj? Veď aj ja mam svoje súkromie! Musíte mi stále sliediť za zadkom a fotiť ma?
Tvar odtrhla od fotoaparátu a prekvapene na mňa pozrela. Ešte sa rob hlúpou! Povedal som si v duchu. Schmatol som ju za ruky a vytiahol na rovne nohy. Bol som prekvapený jej výškou. Bola vyššia ako sa zdala ale stále som ju prevyšoval. Videl som jej prekvapený a zmätený pohľad. Ústa mala mierne pootvorene a hľadela na mňa ako na mimozemšťana.
-Čo prosím?
Vykoktala so seba a ja som sa už poriadne naštval a aj rozbehol.
-Čo prosím? To myslíš vážne? Nie si kompletná? Musíte ma stále fotiť? Nestačí vám že ste ma už dosť ponížili!
Kapucňu ktorú som mal na hlave sa mi zošmykla a ja som zbadal jej ohromený pohľad. Nebral som ho nejako na vedomie a stále čakal čo mi povie. Zrazu sa jej prekvapená tvar zmenila na nahnevanú. Svoje ruky zaťala do pästi a tvrdo na mňa pozrela
-Čo si do pekla o sebe myslíš!....
Začala a ja som zostal zarazene stať. Stuhla do mojej hrude a ja som ostal stať na mieste. Plamene v jej očiach len tak tancovali a ja som ostal len nemo hľadieť
-Za tože si Zayn Malik si myslíš že každý ta bude fotiť? Mne to je úprimne jedno! Ja som tu sama za seba! A nie kvôli tebe! Aj ja mam svoj život! Človek si nemôže odfotiť ani oblohu aby mu za to niekto nevynadal?
-Tak prečo si na mňa mierila!
Skočil som jej do reči skôr ako som sa stihol ovládnuť. Jej hnev nemal hraníc. Opovrhujúco na mňa pozrela a odfrkla si
-Vraví ti niečo zaostrovanie a nastavenie? Či také niečo nepoznáš?
Ups. Napadlo ma v mysli. Odstúpila odo mňa a nasadila tvrdý vyraz. Jemne podupkávala nohou a čakala. Ja som si zahanbene vzdychol a rukou prešiel po tvári. Konečne som sa na ňu pozrel s chladnou mysľou. Ostal som mierne prekvapený tým že som si nevšimol aká je krásna. Mala srdcovitú tvar, jemne klenuté lícne kosti, rozkošnú bradu, krásne veľké čo ktoré zvýrazňovali dlhé mihalnice, jemne klenuté obočie, rozkošný noštek. Na jej tvári ma zaujal hlavne nos. Prečo? Pretože na pravej strane mala pearcing. Jednoduchý tenký krúžok ktorý do tej dokonalej tváričky pasoval ako puzzla. Stihli labuti krk, útle ramena, pevne prsia akurát do ruky, stihli pas so zaoblenými bokmi, pevný zadok a krásne dlhé nohy. Ohromene som na ňu civel. Mohla pokojne robiť modelku pre hocijakú spoločnosť. Bola dokonala a krásna. Výšku na to mala ako som si všimol. Rozhorčené si prehodila vlasy. Boli dlhé. Siahali jej až po pas a mali nádych hnedej gaštanovej farby. Bola prirodzená. Žiadna umelina a to ma na nej zaujalo tak ako aj jej obrovské hnedé kukala v ktorých som videl hnev, smútok a únavu. Rukou som sa poškrabal na zátylku a s prepáčením v očiach na ňu pozrel
-Prepáč. V poslednej dobe je toho na mňa veľa. Fotografi mi nedajú dýchať a proste prepáč.....
Zahanbene som sklonil hlavu a čakal čo mi povie. Sledoval som jej jemne tyrkysové conversy ktoré žiarili na zelenej tráve. Vzdychla si....
Ona:
Mal pravdu. Chápala som ho. V novinách nebolo nič iné len on a rozchod s Perrie. Boli s poľu krásny a stále nechápem prečo nechala takého dokonalého chlapa. Zavrtela som hlavou a vzdychla si
-Dobre prijímam.
Jemne som povedala. Zdvihol svoju prekvapenú tvar a ja som sa musela jemne pousmiať. Úsmev mi bez ťažkosti opätoval a ja som zacítila známe motýle v brušku.
-Tak teda ak dovolíš uz pôjdem....
Otočila som sa na päte a schmatla svoju tašku a vybrala sa na odchod. Lenže zastavila ma jeho ruka. Otočil ma k sebe
-Ako sa voláš?
Prekvapene som naňho pozrela
-Načo ti to bude?
-Pretože je neslušné niekoho pozvať na kávu ako prepáčenie a nevedieť jeho meno
Vravel to takým tónom akoby bol učiteľ a napomínal nechápavé deti. Mierne som sa zasmiala a s hravým pohľadom naňho pozrela
-Volám sa Barbora ale stačí len Streis
Pousmial sa
-Aj keď ma poznáš. Som Zayn. Pre priateľov Zayn. A teraz Streis nechcela by si ísť na kávu ako prepáčenie za ten výstup? Nie ,nie je odpoveď....
Čo teraz? Mam ísť s nim na kávu? Je to môj idol! Bez! Vravelo moje šialené ja zatiaľ čo to normálne váhalo...Čo urobím?......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára