Hm čo teraz? Hľadela som do jeho podmanivých čokoládových oči a balansovala na hrane. Dlhšie som už jeho pohľad nevydržala a tak si vzdychla. Na jeho tvári sa začal zjavovať jemný ale víťazní úsmev
-Dobre teda...
Mykla som ramenom . Pristúpil ku mne
-Som rad. Tak pod neďaleko je tu jedna kaviareň kde je pokoj.
Vykročil. Zavrtela som hlavou a hneď ho dobehla. Kráčali sme vedľa seba v tichosti. Nebolo to trápne ticho ale skôr také v ktorom si utrieďujete myšlienky. Nad čím asi tak mysli? Napadlo ma keď som pozrela na jeho mierne skrčené obočie. Vedela som že je sexy ale že až tak? Zavrtela som hlavou a zahľadela sa na ulicu po ktorej sme šli. Síce som tu už bola nejakú tu chvíľu nemala som to tu zbehane. Nemám ani šancu. Veď Londýn je taký veľký ako to naše Slovensko! No dobre možno preháňam ale aj tak....Nedávala som pozor a teda nosom rovno narazila do jeho chrbta. Hodilo ma dozadu a ja som zasychala. Rukou som si pretrela nos a videla ako sa uškŕňa do sklenených dverí. Prevrátila som očami aby to videl a odfrkla si. Pokrútil hlavou a otvoril mi dvere
-Dáma prvá
-Aký džentlmen
Podpichovačné som povedala a on sa širšie usmial. Myslím že za chvíľu mu stuhnú svaly na tvary. Uchechtal som sa pri tej predstave. Zayn ma zaviedol do rohu a šiel objednať pre mňa čaj a preňho kávu. Prišiel aj s podnosom. Polozil predo mňa čaj a pozorne sa na mňa zahľadel. Pohľad som mu opätovala a čakala. Nakoniec sa jemne usmial a lakťami sa oprel o stôl
-Povieš mi niečo o sebe?
Zdvihla som jedno obočie
-Načo ti to bude?
Naklonila som hlavu na bok a pozorne ho sledovala. Nepokojne sa pomrvil a hodil na mňa úprimný pohľad
-Sám neviem. Chcem ťa spoznať. Predsa len nájde sa malo báb ktoré sú drzé a vedia mi zraziť hrebienok
Jeho úsmevu sa nedalo odolať. Povzdychla som si a pohodlne sa oprela
-Čo by si chcel vedieť?
-Najprv odkiaľ si. Pretože máš rozkošný prízvuk.
Pri jeho komplimente som cítila ako zradná červeň putuje do mojej tvare. Hlavu som natočila na bok a keď som ako tak upokojila moje silno búšiace srdce opäť som naňho pozrela a s hraným pokojom mu odpovedala
-Asi si o tej krajine nepočul lebo my sme taká veľká Narnia....
-A ako sa ta Narnia vola?
Pobavene zdvihol obočie. Zaklonila som hlavu a usmiala sa
-Slovensko
Odvetila som a čakala čo povie. Jeho čelo sa skrčilo od toho rozmýšľania a ja som ho pobavene sledovala. Veď kto by už len poznal tu našu Narniu?
-Nie je to v strede Europy vedľa Češka?
Pozrel na mňa a ja som naňho vyvalila oči a asi aj zabudla zavrieť ústa lebo sa s pobaveným výrazom ku mne naklonil a ukazovákom mi ich zavrel
-Vyzerá to že som trafil.
Žmurkol na mňa a ja som opäť otvorila ústa a zas ich zavrela ako kapor. Zavrtela som hlavou a prižmúrila oči
-Buď máš v hlave Google maps alebo si mal dobru známku s Geografie.
Pozorne som si ho premerala a on sa na mojej poznámke o Google maps len zasmial.
-Náhodou! Veď ich fanúšičky náš spamuju. Prečo by sme vás nepoznali? Aj keď ste malý môžete toho dosiahnuť veľa. Nemýlim sa?
Potešilo ma to čo povedal. Áno mal pravdu. Sme mali ale priebojný. Usmiala som sa naňho a prikývla.
-Dobre ďalej. Čo študuješ?
Musela som sa zasmiať.
-Ja neštudujem. Ja už som doštudovala.
Zaškerila som sa. On prekvapene zdvihol obočie
-Really?
-Áno! Zas až taká mlada nie som aj keď vyzerám.
-A čo máš vyštudované?
-Fotograficky dizajn
Obdivne zapískal a ja som sa skromne usmiala
-Ako dlho si v Londýne?
-Pol roka
-A kde si bola pred tým?
-V Amerike?
-Áno
-Na škole?
-Áno.
-Kde robíš?
-V Sun
-To vážne? Tak aby som si na teba dával bacha
-Blbec
Odfrkla som a on sa zasmial
-Najväčší sen?
-Je pracovať s celebritami. A vyzerá to tak že sa to aj stane a mať vlastný útulok!
Usmiala som sa, úsmev mi opätoval a konštatoval, že pekné a ďalej pokračoval v krížovej paľbe
-Obľúbená skupina?
-Papa Roach
Prekvapene zdvihol obočie. Asi neočakával takýto štýl
-obľúbená farba?
-Tyrkysová alebo čieno-biela
-Obľúbený film
-Pán Prstenov
Obľúbené zviera
-Sova!
-Domáce zvieratko?
-Oriešok Meggina
-Súrodenci?
-Mladší brucho. Už si skončil?
Zaškerila som sa a odpila si s čaju.
-Zatiaľ hej.
Usmial sa a tiež si odpil.
-A ty sa nič neopýtaš?
Zdvihol obočie a čakal na moju odpoveď. Záhadné som sa usmiala a tvar skovala do tieňa
-A prečo myslíš že nič neviem?
Odvetila som záhadne a jemne a tajomne sa usmiala. Vlasy som si prehodila na jednu stranu a čakala kedy mu to dopne. Chvíľu na mňa nechápavo hľadel. Nakoniec vyvalil tie svoje veľké oči a premeral si ma od hlavy az po pas. Iba potiaľ videl
-Ty si Directionerka?
-Taká slabá. Kedysi šialená.
Zazubila som sa. Stále na mňa šokované hľadel. Tentoraz som sa k nemu naklonila ja a luskla mu pred tvarou
-Halo zem vola Zayna zobuď sa!
Pobavene som naňho hľadela.
-Waw
-Nemáš slov?
-Vôbec. A tvoj obľúbenec?
Na tom som sa musela zasmiať
-Ale Malik nie tak rýchlo. Na dnes otázok stačilo. Už by som mala ísť.
Pozrela som na hodinky a videla 8 hodín večer. Ešte musím ísť s Megginou na prechádzku a upraviť nejaké fotky. Zdvihla som sa a upravila si tričko. Zdvihol sa so mnou a na stôl hodil peniaze. Aj keď som protestovala umlčal ma a videl sa so mnou
-Nemusíš ísť so mnou ak nechceš
-Ale ja chcem a predsa nenechám ta ísť samu
Prevrátila som ocami. Aspoň je milý. Celu cestu sme sa rozprávali o všeliakych veciach ktoré sme mali spoločné. Bola som rada že sme neboli ticho a že medzi nami neviazla reč. Zastali sme pred radovkou kde som búvala. Stali sme oproti sebe a nevediac čo robiť. Zrazu ku mne natiahol ruky a .......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára