pondelok 1. apríla 2013

Stolen my heart 1


Kráčala som nočnými uličkami Londýna. Prečo? Pretože som bola vrátiť nejaké knihy ohľadom školy a zastavila som sa v bare na jeden drink k zakončeniu školy. Bolo asi pol dvanástej keď som odtiaľ odišla. Ako som kráčala zmocnil sa ma divný pocit, že ma niekto sleduje. Dúfam že je to len pocit. Ale aj tak som radšej zrýchlila. Stále som sa toho nezbavila. Už som pomaly bežala. Za mnou sa ozývali kroky a boli čoraz hlasnejšie. Čo teraz? Prudko som zahla do jednej uličky. Pritisla som sa chrbtom k muru a čakala. Nič. Ticho. Vydýchla som si. Otočila som sa, prestala som dýchať. Strach zalial cele moje telo. Predo mnou stal chlap okolo tridsiatky a slizko sa na mňa usmieval. Prameň mojich vlasov chytil medzi prsty a začal sa s nim hrať. Nespúšťal so mňa zrak
-Čo tu tak sama dievčatko? Čo keby sa ti niečo stalo?
Hovoril moc sladko a slizko. Mraz mi prebehol po chrbte. Nádych, výdych, zachovaj chladnu hlavu
-Tak ďakujem za upozornenie. Dovi.
Otočila som sa na päte. Chcela som odtiaľ čím skôr vypadnúť. Ten chlap mi naháňal strach...Avšak chytil ma za ruku a prudko otočil k sebe až som sa bála že spadnem. Hnusne sa zaškeril
-Ale to neznamená, že ja som ten dobrý
Pritlačil ma o múr
-Nie pustite ma!
Začala som sa metať ale nemalo to cenu. Teraz už nazúrené sa odo mňa odtiahol
-Drž huby ty štetka! Lebo ta zmaľujem, že ta ani vlastná mater nespozná!
Napriahol sa a jednu mi strelil a za ňou nasledovala ďalšia. Už napoly v bezvedomí prestal. Opäť sa ku mne pritisol a napchal mi svoj smradľavý jazyk do úst. Tuho som zavrela oči s ktorých sa rinuli slzy. Začal ma ohmatávať na mojich intívnych(neviem ako sa to píše ale dúfam že takto) partiách. Hnusilo sa mi to. Hnusila som sa sama sebe že nič nerobím. Zašiel nižšie a pomaly mi začal vyhŕňať sukňu. Nie! Nohy som pritisla tesnejšie ku sebe. Odtiahol sa odo mňa.
-Tak ti si nedáš povedať?!Suka!
A ďalšia rana. Už som sa neudržala a spadla som na zem. 3-krat do mňa kopol ak nie viac. Do tela sa mi rozlievala tupá bolesť. Opantávala moje zmysli. Kľakol si ku mne a opäť sa mi snažil vyhrnúť sukňu. Bránila som sa ale nasledovala ďalšia päsť. Neprestavala som sa metať. Nemôžem mu to dovoliť. Nie! Moja snaha bola zbytočná. Dosiahol čo chcel. Znásilnil ma a pripravil o panenstvo....Bola som potupená, pošpinená. Všetko sa mi hnusilo. Keď skončil ešte par krát do mňa kopol ale už som to nevnímala. Nedokázala som vnímať tu bolesť akoby som prišla o všetky zmysli. Keď sa už pozabával dosť odišiel. Konečne. Ležala som tam. V zabudnutej uličke v strede Londýna. Dobitá, znásilnená, krvava a potupená.....Slzy mi stekali po tvári. Nevydala som ani hláska. Bála som sa že tam ešte niekde je a striehne na môj pohyb. Bála som sa ako nikdy v živote. Stále som mala pred očami jeho tvar. Tu hnusnú odpornú tvar....Začalo sa mi zahmlievať pred ocami. Tak takto to skončí?.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára