Jess:
Nie,nie,nie to nemôže byť on.
Nie! Čo tu robí? Už som myslela, že ho v živote neuvidím. Keby som mohla len
tak rozprávať. Hneď by som to Zaynovi povedala. Ale veril by mi? Keď je to ich
známi? Sedela som na weckách a ukludňovala sa. Klepala som sa na celom tele a
triaška nechcela ustúpiť. Po takých 10 minútach som sa odhodlala vyjsť a ísť za
Zaynom povedať mu to. Teda napísať. Ako som vychádzala niekto mi zapchal ústa a
začal ma niekam ťahať. Keďže tu bolo veľa ľudí boli sme ako neviditeľní. Sotil
ma do nejakej chodby. Otočila som sa k nemu. Bol to on. Ten ktorý toto
všetko spôsobil
-Opäť sa stretávame maličká. Ani
v tom najtajnejšom sne som si nepredstavoval, že sa ešte stretneme. Myslel som
že si skapala alebo odišla ako ostatne. Ale ako vidím si silný oriešok. A že sa
objavíš po boku Zayna Malika? Kto by to povedal. Teraz ta musím umlčať
navždy...Aby si to nikomu nepovedala. Ale ešte predtým.....
Slizko sa na mňa usmial a oblizol
si pery. Začal si ma premeriavať od hlavy až po päty. Od strachu som sa začala
triasť. Na tele mi naskočili zimomriavky. Žalúdok mi zovrelo a mala som pocit
že všetko vyvrátim. Oči sa mi rozšírili do vystrašeného výrazu...... Pane Bože,
ak ma počuješ pomôž mi! Prosím.... Zachráň ma...Pritlačil ma o stenu a opäť
začal obchytkávať ako vtedy. Pred ocami som mala ten obraz. Všetko som
prežívala opäť. Slzy mi začali stekať v potôčikoch po tvarí. Bola som úplne bezmocná.
Ani kričať som nemohla ostávalo sa mi len modliť a čakať na zázrak..... Musím
tomu zabrániť, musím! Začala som sebou metať. Lenže nasledovala ta istá
situácia ako vtedy. Zase mi jednu vrazil. Musím kričať, musím! Prosím, Bože
pomôž mi. Otvorila som ústa a skúsila niečo povedať. Nič. Opäť. A stále nič.
Nemôžem to vzdať nie. Opäť som to skúsila s môjho hrdla sa vydral tichý
chripot. Prosím! Bože! Tuho som zavrela oči. Toto môže byt môj posledný pokus.
-Za-yn
Čože? Prudko som otvorila oči a
uisťovala sa v tom že to nebol len môj výplod fantázie. Môžem rozprava....Bolo
to síce len sepkanie ale.....Bože ďakujem ti...Ďakujem...Tentoraz sa mi
do oči nahrnuli slzy vďaky
-Zayn...
Už sa mi vrátila sila. Odsotila
som ho od seba a rozkričala sa ako som len v tej chvíli vládala
-Zayn! Zayn! Pomoc!!!!
Kričala som z plných pľúc. Zúrivo
ma schmatol pod krk. A zdvihol do vzduchu. Nechty som mu zaťala do dlani aby ma
pustil. Musela som stať na špičkách a to som ledva dočiahla. Dusil ma.
-Chcel som ti dopriať rozkoš ty
hlupaňa ale teraz
Pomaly ale pomalinky mi začal
stláčať hrdlo. Cítila som ako sa mi hrtan pohybuje a viac sa pritláča.
Dochádzal mi vzduch. Veľmi to bolelo ešte viac akoby to spravil rýchlo. Išlo mu
len a len o to....Aby ma videl trpieť. Chcel vidieť ako pomaly zomieram jeho
rukách. Bol to blázon. Pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami. Vzduch mi
pomaly uchádzal z pľúc. V mojej hlave neboli modlitby nachádzalo sa tam len a
len jedno meno a jedna tvar.....Zayn........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára