pondelok 1. apríla 2013

Stolen My Heart 14


Zayn:


-Zayn! Zayn! Pomoc!
Vyvolalo to vo mne adrenalín. Ten hlas mi bol známi ale nevedel som si spomenúť kde som ho počul. Nevšímal som si chalanov ktorí sa ku mne približujú. Rozbehol som sa a rozrazil dvere. To čo som pred sebou videl....Krvi by ste sa vo mne nedorezali. Jess visela vo vzduchu, omdlievala a kto ju držal? Ten o ktorom som si myslel že je priateľ...Tom...Vtedy mi všetko začalo dávať zmysel. Zapadlo to do seba ako kúsok skladačky. Že prečo sa tak bála a prečo ušla....Ten hajzel! Na nič som nečakal. Toho idiota som chytil za sako a odtrhol ho od nej. Pritlačil som ho o stenu. Zmätene na mňa hľadel
-Ty hajzel! Skurvisyn! Myslel som si že si priateľ a normálny človek! A ja teraz zistím, že po nociach znásilňuješ dievčaťa?! Skap!
Ohodil som so seba všetky zábrany. Nechal som môj hnev nech vide na povrch. Môj pravý hák pristal na jeho tvári. Spadol na zem ale mne to nestačilo. Zúrivo som sa doňho pustil. Zaslúžil si každú jednu ranu. Jess kvôli nemu trpela a on si spokojne kráčal po svete!
-Zayn prestaň! Zayn!
Liam ma spolu s Louisom od neho odtrhli a pritlačili o stenu.
-Pustite ma! Ešte som s nim neskončil! Ten hajzel!
Zúrivo som na nich vyštekol. Inokedy by som to nespravil ale teraz....Zúrivo som sa metal a snažil sa im ujsť
-Ukľudni sa! Jess ta teraz potrebuje!
Okríkol ma Louia.Všetka zúrivosť akoby bola zrazu preč. Prestal som sa vzpierať a pozrel na Jess. Bola schúlená v klbku. Objímala si kolena a hlavu mala skovanú medzi nimi. Keď sa jej niekto dotkol mykla sa alebo začala kričať. Vymanil som sa z ich zovretia a pribehol k nej. Kľakol som si pred ňu. Opatrne som sa jej dotkol. Mykla sebou.
-Jess neboj, to som ja Zayn. Neboj sa už sa ti nič nestane. Nedovolím to. Prosím pozri na mňa.
Potichu som sa jej prihováral. Moja posledná veta bola plna zúfalstva tak som sa aj cítil. Zúfalo a bezmocne. Tak veľmi som sa bal že ju stratím. V očiach som zacítil slzy. Nechcel som aby sa odo mňa opäť vzdialila. Potrebujem ju ako človek vodu ako kyslík. Nedokážem bez nej existovať! Pomaly ku mne zdvihla uslzenú tvar. Chytil som ju za ňu a zotrel slzy. Ešte viac sa rozklepala. Strhol som ju do náruče. Zakvačila sa mi do košele a jej slzy som cítil na svojej pokožke. Pomaly som ju hladkal po chrbte. Snažil som sa ju upokojiť. A popravde som sa musel upokojiť aj ja. Musel som cítiť že tu je so mnou. Nič jej nie je, nič jej nie je, nič sa jej nestalo.....Pokoj....
-Pod ideme
Zdvihol so ju do náruče. Ihneď sa ku mne pritúlila a tvar si schovala na moju hrúd
-A čo s nim? 
Ukázal Ed na Toma
-Zavolajte políciu
Zavrčal som cez zuby. Zadným vchodom sme sa dostali na ulicu. Nasadli sme do taxíka a vybrali sa k nám. Taxikárovi som nechal nejakú bankovku dosť veľkej sumy. Úprimné mi to bolo jedno. Opatrne som s ňou vošiel dnu a vyniesol ju k sebe do izby. Dnes nebude u seba ale u mňa. Potreboval som ju pri sebe cítiť. Zo skrine som vytiahol svoje veľké tričko 
-Idem dole
Išiel som pre tabletku proti bolesti pre ňu a chladivú masť. Keď som sa vrátil do izby sedela už v mojom tričku v strede postele. Bez slova som jej podal tabletku. Myslím že slova v tej chvíli boli zbytočné.
-Jess ľahni si, chcem sa ti pozrieť na krk
Poslušné si ľahla. Myslím že ani nemala silu mi odporovať. Na jej jemnom krku sa črtali podliatiny od toho hajzla. Jemne som ich natrel hrubou vrstvou mastičky. Prezliekol som sa iba do nohavíc na spanie. Väčšinou spím iba v boxerkach ale dnes nie. Ľahol som si k nej. Pritiahol som si ju do náruče
-Zayn....ďakujem...Keby si neprišiel tak....
-Pšt nemysli na to, mysli na to ze som...prišiel a nič sa ti nestalo, dobre?
-Dobre....
Schúlila sa mi na hrudi a pomaly a pravidelne začala dýchať. Keď mi dopla jedna vec
-Ty rozprávaš!
Zvolal som zhurta. Ona si prekvapene sadla a na mojom výraze sa začala smiať
-To si si všimol po pol hodine?
-No prepáč....ale ty rozprávaš to je úžasné!
-Áno je a len vďaka tebe
-Ako to?
-Nechaj to tak, niekedy ti to poviem
-Ale...
-Zayn prosím
-Máš pravdu dnes to bolo náročné. Dobru noc
-Dobru
Zaspala mi na hrudi. Bolo to úžasné. Ale ako to myslela? No to je teraz nepodstatne. Ona rozprava! Prvé slovo čo povedala bolo moje meno! Chápete? A aký ma krásny hlas. Jemný, melodicky a jej smiech? Ako zvonenie rolničiek. Zároveň znel ženský a zvodný(hlas). Asi sa roztopím. Som rad že ju mam.....S taký divným pocitom som zaspal aj keď na duši som cítil šťastie.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára