Zayn:
O 3 mesiace:
Ja som debil. Prečo som si to
uvedomil až tak neskoro, že ju milujem? Nie na darmo sa vraví keď prídeš o
niečo až vtedy si uvedomíš ako ti na tom záleží....Prečo som nemal odvahu? Jej
to povedať? Prečo som taký zbabelec? Od kedy sme odišli na nič iné som nemyslel
len na Jess. Na jej úsmev, smiech, oči...Nedokázal som sa na nič sústrediť
okrem spevu. Vtedy som zabudol aj keď na chvíľu....Dnes nás čakal náš posledný
koncert a potom ideme domov. Chalani sa sem tam kontaktovali s Jess a vraveli
že nevyzerá dobre. Ale prečo? Žeby sa jej niečo stalo? Sedel som na gauči a
pozeral von oknom. Nikde som nechodil pokiaľ to nebolo nutne. Party ma
nelákali. Paul si myslel že mi šiblo ale keď......Prečo sa správam ako debil?
Prečo nikdy neviem čo chcem? Prečo?....
-A dosť!
Louis buchol do stola a mnou
trhlo
-Takto to už ďalej nejde!
-Zayn spamätaj sa už! Nájdi si
inú a zabudni!)
- Harry Myslíš že je to také
jednoduché? Stále na ňu myslím na jej krásne oči ktorými ma oberala o slova a
na jej smiech. Myslíš, že nechcem? Aj keď sa rozpravám s nejakou inou stále ju
porovnávam s ňou! Nejde to proste nie! Ja ju milujem! Pochop to!
-Čo si povedal?
Niall vyskočil z kresla. Uprelo
sa na mňa pohľady 4 ľudí
-Že ju milujem.....
Zašepkal som. Sklonil som hlavu,
do oči sa mi nahrnuli slzy.
-Konečne si si to priznal! Už som
myslel že sa nespamätáš!(Louis)
-Ale je to už jedno....Poslal som
si to a už sa to nedá vrátiť späť. Pohnojil som to a teraz za to pykám....
Jedna slza sa vykotúľala von.
Rýchlo som ju zotrel aby si to nik nevšimol.
-Zayn! Vzchop sa a bez za ňou!
Povedz jej čo k nej cítiš. Nedus to v sebe! Nikdy si s týmto nemal problém tak
ho nemal ani teraz!
V mysli so si pomaly prehrával všetko čo mi
povedali
-Máš pravdu. Všetci mate pravdu!
Hneď idem. Poviem jej čo k nej cítim!
Postavil som sa a chcel isť preč
-Ehm, Zayn nerád kazím tvoje
odhodlanie ale mame koncert
Opäť som si sadol a hlavu zlozil
do dlaní. Však jasne to sa môže stať len mne konečne sa odhodlám a my ešte mame
koncert
-Ale hneď po ňom môžeš letieť nie?
V hlave mi svitla nadej
-A vy?
-My pôjdeme o deň neskôr
Nadšené som Vyskočil z kresla a
hodil sa na nich
-Chalani ja vás milujem! Neviem
čo by som bez vás robil
-O si ma dojal
-Zlatko neplač
-Blbci
-Nekomentujem
Cely koncert som myslel len
na to ako za ňou poletím. Nemohol som sa dočkať. Nech to už skončí!
Aleluja! Vbehol som do šatne,
prezliekol sa, schmatol veci, rozlúčil sa a rýchlosťou fiber netu sa dopravil
na letisko kde ma čakalo naše súkromné lietadlo. Sadol som si a v mysli si
pripravoval tie správne slova....
Londýn:
Konečne! Bol som už doma. Počkal
som si na kufre, stopol taxík a nechal sa zaviesť k nám aby som sa umyl a
prezliekol. Hneď ako som to spravil nasadol som do auta a viezol sa k Jess. Keď
som tam zastal v aute som sedel ešte ďalších 10 minút a dodával si odvahu.
Preboha správal som sa ako prváčik. Klepal som sa ako pred prvým dnom ako som
mal ísť do školy...Tak toto je láska?
-Spamätaj sa Malik! Si chlap tak
sa podľa toho aj správaj!
Zastal som pred dverami, nadýchol
sa a zazvonil. Avšak vtedy mi hlavou preblesla myšlienka čo ak niekoho ma? Čo
ak sa zaľúbila a nie je už sama? Čo ak ma priateľa a ja sa teraz do toho
zamotám a pokazím jej to? Nechcem aby bola nešťastná nie! Radšej nech je
šťastná aj keby som ja mal trpieť...Bože čo som to spravil? Zrazu sa otvorili
dvere. Stal/a tam.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára