Jess:
Prečo sa to muselo stať práve
mne? Prečo? Ležala som v izbe a smrkala jednu vreckovku za druhou. Prečo som sa
doňho len zamilovala? Prečo? Malik! Ty debil! Prečo musíš byť taký očarujúci,
kúzelný, milý, láskavý. Tvoj úsmev ma vždy dostal do rozpakov a tvoje oči ma
oberali o reč. Prečo ma máš len rad? Prečo? Od vtedy ako odišiel úprimne? Stala
sa so mňa chodiaca troska. Nesmiala som sa už som ani nevedela aký je to pocit
usmievať sa a vyčariť úsmev na tvári niekomu inému. Len som plakala. O áno ten
pocit my bol až moc blízky. Zaspávala som so slzami a aj sa s nimi zobúdzala
alebo nespala vôbec. Toľko prebdených noci....Jedine kde som sa snažila bola
škola. Inak my bolo všetko úprimne jedno lebo všetko bolo na hovno. Keď som
náhodou videla ich fotky, alebo záznamy videí a jeho....Srdce mi stlačila
neviditeľná ruka a nechcela povoliť stisk. Vždy som sa na novo rozplakala aj
keď som si sľubovala že už kvôli nemu nevyroním ani slzu ale nešlo to. Bol pre
mňa ako vzduch ktorý dýcham. Ako slnko ktoré na mňa svieti. Potrebovala som ho
bez neho moja existencia nemala zmysel. Niečo my proste chýbalo keď tu nebol.
V hrudi som cítila prázdnotu ktorá ma ťažila. Nevedela som ju zceliť...
Chalani mi volali čo som bola rada. Aspoň to ma vedelo potešiť a samozrejme
Max. Vždy ma potešilo keď som videla ich vysmiate tvare na monitore. Len mi
bolo ľúto že je to len cez kameru. Nehorázne mi chýbajú. Harryho úchylné reči a
pokusy, Niallove jedenie a žobranie aby som mu varila, Louisove opičky, Liamove
chápanie a rady....A nakoniec on...cely. Veľmi mi prirástli k
srdcu....Spoločnosť počas celých tých mesiacoch mi robili knihy, Max....Max ma
vedel vždy rozveseliť. Vždy mi skočil na posteľ a začal ma kušať alebo lízať po
tvári. Vyvolalo to vo mne úsmev. Veľmi mi pomohol. Moc. A potom tu bol niekto
koho som stretla. Josh....Stal sa mi takou menšou oporou keď chalani
odišli....Ale po tom čo.... Zavrtela som hlavu a prinútila sa namyslieť na to.
Dnes bol zase ten jeden z nudných dni. Prednášky som mala doobeda. Teraz som
ležala na gauči pred telkou, napchávala sa zmrzlinou a smrkala jednu vreckovku
za druhou. Tie debilne happy endy vo filmoch. Sprostosť! Oriešky ktoré boli
vedľa mňa som hádzala do telky a nadávala na cele mužské pohlavie.
-Prečo musíte byt taký debili!
Prečo len neviete čo chcete? Prečo neviete niečo povedať na rovinu? Prečo nás
len trápite? Mate byt našou oporou a nie príčinou zúfalstva! Aby vás čert
vzal.....
Pripadala som si ako zúfala
rozvedená manželka, ktorá ma 40 rokov a nevie čo so sebou.....Deprimujúca
predstava. Nič iné nevieš len sa ľutovať? O zase ty? Nedáš mi už radšej
pokoj? Nie pokiaľ sa nepozbieraš. Poviem ti len jedno. A čo? Teplo sa obleč a
čakaj. Ha vtipne veľmi idem puknúť od smiechu... Nemal si sa ozývať ale
mlčať...Vieš čo nerieš to ja som tu lebo sa nemáš s kým baviť. Že nemám ale
mam! Hej? A s kým? S Maxom! To je teda spoločnosť...Lepšia ako ty...Pch! Teraz
si ma urazila MAJ SA! Jo! Konečne...Moc sa neteš lebo vidím ako si smutná večer
som tu opäť bye bye! Nieee ty sviňa!...píp píp píp...
Ja som zrela na psychiatra ale
vážne.
-Max! Volaj psychiatriu že tu
majú pacienta
Maxovi som podávala mobil. Pozrel
na mňa pohľadom are you fucking kidding me?
-Nie nie som. Od kedy odišli tak
nie som!
-Mrkváááááá sms-ka od Kinga!
Áno Louis si nahral hlas a hodil
mi to ako ton naňho teda na všetky sms-ky. Pousmiala som sa a vyhrabala mobil s
tej hory vreckoviek. Normálne som si chcela isť pre čakany na lezenie....
Louis:
Ahoj Mrkva moja! Len ti oznamujem a určíte ta poteším, že
zajtra sa vraciame domov! Juchuuuuuu tes sa :D Užívaj si slobodu
lebo od zajtra nás máš na krku. Jedného uchylaka(facka od Harryho), Jedného
žrúta(Opľutie od Nialla myslím že to boli hranlky) Jedného normálneho(Milý
úsmev a prikývnutie) šialenca prvého stupňa(Mňa!) a Zayna spriaznenú dušu :D
užívaj si to. Večer možno voláme nie je to iste. Maj sa nám a opatruj sa! :D :D
:D :D :D :D :D :D :D :D :D LoLiNHZ kissxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Po tejto správe sa mi na tvári
vyčaril úsmev. Bola to prvá vec čo ma tešila po 3 mesiacoch.....Hm....Aké to
bude? Keď ho opäť uvidím? Bude to iné? Budeme sa mat stále rady?...Čo keď sa
niečo zmenilo? Čo keď ma nebude mat ani rad? Čo bude potom? Zrútim sa?
Áno.....Bude to ešte horšie ako teraz? Neviem...ale hlavne bude že ho budem
vidieť každý deň....Neviem čo si len počnem? Čo keď si niekoho našiel? Čo
potom? Bože ak ma teraz počuješ pomôž mi, pomôž mi sa s toho dostať....Čo ak
skončím s J......Prerušilo ma zvonenie zvončeka. Čo kto chce? Čomu nechápu že
chcem byt sama? Lenivo som sa postavila a zamierila k dverám. Max sa na mňa
vykašľal a obsadil mi miesto na gauči. Pche trápne....
-To si vybavíme o chvíľu sa
teš....
Áno rozpravám sa so psom a
čo? Podľa mňa je to normálne či?......Dosť ma šokovalo a prekvapilo. Ja o vlku
a vlk tu...Čo tu do pekla robí?.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára