pondelok 1. apríla 2013

Stolen my heart 3


Zayn:


Zobudil som sa veľmi skoro čo sa u mňa často nevidí. Teda skoro vôbec .Zaliezol som do kúpeľne. Čistý a voňavý som vyšiel von. Z dola sa už ozývali zvuky tak som tam išiel. Našiel som ich sedieť za stolom ako o niečom živo diskutujú
-Bréé
-Mňa asi klame zrak. Zayn Malik naša Šípkova Ruženka stala o ôsmej ráno? To je sen? Ja ešte spím? Zobuďte ma panvicou
-Haha veľmi vtipne Louis vážne....
Odvrkol som mu a sadol si k linke. Znudene som sledoval ako Harry naháňa Louisa po kuchyne s panvicou v ruke a chce ho zobudiť ako si želal Louis. Niall sa tam kosil s jedlom v ústach. Že sa nezadrhol...
-Kávu?
Liam ma vyrušil s môjho rozímania
-A silnú
Kde sa vzalo tu sa vzalo predo mnou sa objavil hrnček s pariacou sa tekutinou. Pomaly som ju začal srkať
-Zayn?
-Uhu?
-Bol si už za ňou?
Louis hned na mňa vybalil.Káva mi zabehla a ja som sa začal dusiť. Do prdele. Úplné mi to vyfučalo z hlavy. Liam ma začal zachraňovať tak že som skoro vypľul dušu. Nakoniec som ju stiahol späť a upokojil sa
-Ešte nie
-A ideš?
Niall sa ma jemne opýtal a ja som ostal zaskočený
-Vy nejdete? 
Chalani sa začali ošívať. Ja som sa postavil. Nakoniec šli aj oni. Museli robiť divadielko. Zastal som pred dverami. Klop,klop. Nič sa neozývalo. Pochveli som otvoril. S pohľadom do zeme som vstúpil dnu. Ani neviem čoho som sa bal. Stále bolo ticho. Pozrel som na Harryho. Vyzeral byt ohromený akoby bol v tranze. Pomaly som zdvihol zrak. Vyrazilo mi to dych. Sedela na posteli, úplné sa tam strácala. Vyzerala tak zraniteľné, tak krehko. Vo svetle vyzerala úplne inak. Z vlasov jej kvapkala voda. Asi sa sprchovala. Počkať! Nemala by sa hýbať! To mi hneď vyfučalo ako k nám otočila tvar(Doteraz sa pozerala von oknom). Úplne ma ohromila jej krása. Mala srdcovitú tvar, malý noštek, krásne klenuté obočie, jemne lícne kosti. Svetlo hnedé vlasy jej padali v kučerách na plecia. Smeroval som vyššie. Mala veľké oči. Také zrkadlo do duše a farba? Takú som ešte nevidel. Boli jantárové.(Niečo také oko mali Cullenovci :D) Doslova ma pohlcovali a ťahali hlbšie do vnútra. Odkašľal som si aby som chytil hlas. Vystrašene na nás pozerala. Behala po nás pohľadom. Neviem či som si to všimol len ja ale ešte viac sa pritisla k celu postele. Podišiel som bližšie. Vystrašene na mňa pozrela a myklo ňou. Ten hajzel....
-Ahoj...Ja som Zayna a to sú Liam, Louis, Harry a Niall. Včera sme ta našli a teraz si u nás....Neboj už sa ti nič nestane. Bol pri tebe aj doktor. 2 týždne budeš musieť ležať v posteli
Ukončil som svoj veeľmi dlhy monológ. Taký som so seba nedostal veľmi dlho a tak skoro ráno? Waw zaslúžilo by si to potlesk. Ticho Zayn junior drž klapačku v tej hlave.....Zahriakol som svoje druhé ja...Ja som blázon....Môj myšlienkový pochod našťastie prerušil Liam
-Ako sa voláš?
Liam pochopil že nemá robiť prudké pohyby, tak ostal stať na mieste. Rýchlo naňho pozrela. Otvorila ústa a pohybovala perami. Ale žiadny zvuk nevyšiel. Zamračila sa. Nadýchla sa a skúsila to ešte raz. Nič. Ani chrčanie nič s nej proste nevyšlo. Dokonale ticho. Ruka jej vystrelila k ústam. Zarazene na nás pozrela. Oči jej zaliali slzy a pustili sa jej po tvári. Nemohla rozprávať. Ako to? Však v noci kričala! Otočil som sa k zarazeným chalanom.
-Harry zavolaj doktora!
Hneď ma poslúchol. Ja som zatiaľ prišiel k nej. Opatrne som ju objal. Chalani si posadali na zem. Len Liam ostal stať. Podišiel k nej. Varovne som naňho pozrel. Ignoroval ma a jemne ju poklepkal po pleci. Zdvihla k nemu uslzenú tvar. On jej podal mobil
-Napíš ako sa voláš
Prikývla a začala ťukať. Podala mu ho späť. Už sa nevrátila do môjho objatia ale schúlila sa pod perinu.
-Jessica, ale radšej Jess
Precital na hlas Liam. Takže Jess. Pozrel som na tu kôpku. Radšej sme počkali na chodbe. O necelú pol hodinku prišiel zadychčaný doktor. Všetko sme mu povedali. Prikývol a išiel dnu. Čakali sme ho pred dverami. Trocha zamračený vyšiel von.
-Ako by som to povedal? Ešte som sa s niečím takým nestretol teda ja osobne ale od toho šoku onemela. Hlas sa jej vráti ale je otázne kedy.
Poďakovali sme sa mu a vyprevadili ho. Vrátili sme sa za ňou. Sedela na posteli a neprítomne hľadela von oknom. Oči mala prázdne, bez života.
-Nechceš jesť?
Klasicky Niall. Záporné zakrútila hlavou
-Piť?
Louis na ňu vypúlil oči. Opäť nič
-Chceš niečo?
Liam položil prostú otázku. Opäť pokrútila hlavou. Nechali sme jej tam zvonček a vyšli von. Cely deň sme boli nervózni a čakali kedy sa ozve zazvonenie ale žiadne sme nepočuli. Keď som ju išiel skontrolovať našiel som ju v tej istej polohe. Len ku mne otočila prázdny pohľad a potom opäť hľadela von oknom. Vôbec nás nevnímala. Nejedla, nepila, nehýbala sa. Boli sme s nej zúfalí. 3 deň ma to naštvalo. Zobral som misku polievky. Chalani na mňa s úžasom hľadeli. Ja som vybehol hore. Bez zaklopania som otvoril dvere. Opäť sedela. Otočila sa ku mne a nič viac. Opäť pohľad do okna. Zastal som si rovno pred ňu.
-A dosť! Stačilo by! Nenechám ta len tak aby si sa ničila! Spamätaj sa dievča! Nezahoď život za hlavu, podľa mňa mu išlo práve o to! Chceš mu spôsobiť tu radosť?
S úžasom na mňa hľadela. Zľakol som sa, že som to prehnal. Skúsil som to.  Nabral som lyžičku polievky a nasmeroval ju k nej. Najprv na ňu hľadela a potom na mňa ale zjedla ju aj keď s divným výrazom. Vydýchol som si. Keď dojedla pozorne sa na mňa zahľadela. Nevedel som čo to znamená. Potom sama pre seba pokrútila hlavou. S pokojom na duši som opustil izbu aj keď s divným pocitom....
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára