Cesta ubehla pomerne rýchlo. Z radia sa ozývali tony Linkin Parku. Spievali sme si a smiali sa že kto viac sparoduje hlas. Vyhraj Andy s Káom. To bolo proste zabite. Zneli ako nejaké opite vrany. Ach moji blázni. Keď som sa obzrela videla som za sebou dve svetla. Este sme ich nestratili. Škoda. Zastali sme az pred branov rezervácie. Strážnik nám povedal aby sme boli opatrní a nezaložili požiar. My a oheň? Čo ste? Vôbec....Až na tu jednu grilovačku...No nič. Potom podľa navigácie. Alias moja mama, hysterická, z mobilu. Dostali sme sa až niekde nakraj jazera. Bol tam klud a ticho. To sa mi pozdávalo. Zastali sme až pred veľkým domom. Keď sme vystúpili vyvalili sme nan oči
-Odkiaľ toto naši vyhrabali?
Šokované som prehovorila
-Neviem segra ale aj mňa by to zaujímalo.
-Kľúče máš?
Pozrela som na Jaia. Len sa usmial a z vačku vytiahol kľúče.
-Ideme?
Lišiacky sa na mňa usmial. Nadšené som prikývla. Naraz sme sa rozbehli k dverám a ostatných nechali za sebou.
No dávaj otváraj! Aj naša babka by už skôr otvorila!
Mrmlala som mu za chrbtom a to ho ešte viac znervózňovalo.
-Nech sa Pači pani múdra!
Naštvané po mne hodil kľúče. Vyplazila som mu jazyk. Kľúče strčila do zámky a na prvý šup otvorila. Prekvapene na mňa pozrel
-Ako to...
-Vieš ženy nie sú tak nemotorne ako chlapi
Pobúchala som ho po líci a vbehla dnu. To čo som videla ma úplné obralo o reč
-Ty mala potvora ja to....
Jai zastal hneď za mnou. Skôr ako mi vynadal tiež mu zmizli slova. Stali sme v priestrannej obývačke. Pravá strana bola obložená kameňom a v nej bol zabudovaný krb. Keď ste pozreli do stropu boli tam drevene trámy ktoré to všetko držali. Obrovsky gauč. A rovno bol krásny výhľad na jazero a dvere na balkón. Bolo to úplne úžasné. Na ľavo sa nachádzali dvere bez dverí. Chápete nie.
Pomaly až zhypnotizovane som išla k nim. A čo ma čakala na druhej strane? Ďalší úžas. Obrovská kuchyňa spojená z jedálňou. Taktiež bolo všetko z dreva a hore boli mohutne trámy
Bolo to úžasné. Ako z rozprávky. Vrátili sme sa späť do obývačky. Ostatný tak isto mali ústa dokorán. Už len nájsť izby. Keď sme si to obišli za krbom boli dvere. Keď sme ich otvorili naskytol sa nám pohľad na chodbu a schodisko. Cele to bolo obložené z kameňa a ja som len ústa otvárala a spolu so mnou aj Jai a ostatný. Vážne by ma zaujímalo odkiaľ toto mama s otcom vyhrabala. Doteraz som o tom netušila. A keď si predstavím že sme mali isť stanovať..Brr...
-Ako asi tak vyzerajú izby?
Jai prelozil svoje myšlienky nahlas. Aj mne to vírilo hlavou
-Po ideme to zistiť!
Vykríkla som a spolu sme sa rozbehli hore. Zastali sme na chodbe. Boli tam samé dvere. A nič iné.
-Wáááááw!
Povedali sme s Jaiom naraz a rozbehli sme sa k dverám. Všetky izby boli na jedno kopyto. Asi aby sa nik nepohádal. Ale aj tak boli bombové a tie kúpeľne k tomu. Och! Izby boli obrovské. Tak isto kameň a drevo. Malo to úžasný magicky nádych. Ako z rozprávky! Kúpeľne boli cele vykachličkované a ozdobu tam tvorila veľká vaňa. Asi som sa zamilovala!
Všetci sme sa stretli na chodbe s obrovskými úsmevmi na tvári.
-Myslite že je tu dosť izieb aby mal každý jednu pre seba?
Kápo sa zatváril zamyslene. Ale mal pravdu! Nechcem byt s niekým na izbe chcem ju mat celu celučičkú pre seba! Zhrozene som pozrela na Jaia. Rozmýšľal. Nie on rozmýšľa! Pán boh s nami!
-No ak správne ratám izieb je tu 20 neviem na čo ale nejdem to riešiť.....Asi by som na nich neprišiel. A náš je 17 cca 18 takže hej mali by sme sa zmestiť.
-Jupi!
Vykríkla som a už ma nebolo! Počula som za sebou smiech ale kašľala som na nich. Vbehla som do nášho autíčka. Schmatla svoj kufor. Zatiaľ čo oni ešte len išli dole a dobre sa na mne zabávali. No a čo! Chcela som mat izbu s mojim šťastným číslom. Čo je 8. Odrátala som si to cikcakovo aby som sa nesekla. Tak mam izbu! S radosťou som do nej vošla. Zabuchla som dvere a s výkrikom sa hodila na posteľ. Niektoré vankúše popadali na zem ale mne to bolo jedno. Cítila som sa taaak super. Mohla som byt v tej izbe takú hodinku. Kým som sa vybalila a hodila na seba veci na doma. Teda tepláky a tričko. Vlasy som zopla do drdolu a rozhodla sa osadenstvo poctiť svojou prítomnosťou. Rozhodla som sa že teplých bratov si nebudem všímať a budem si to tu užívať. No dobre budem si ich všímať keď im budem robiť zle. Ale pssst. Po zábradlí som sa zviezla až dole. Nakukla som do obývačky a videla ako si tam chalani váľajú šunky. Zákerné som sa rozbehla a hodila na nich. Ich vystrelo a zaúpeli
-Zase?
Andy skuvíňal ale začal sa smiať
-Ako keby si ma nepoznal. Ale je to vaša vina keď vy si tu tak posadáte neodolaj!
Obvinila som ich a hodila na nich puppy eyes
-Že si to ty naša mala láska!
Odfrkol Jas a venoval mi pusinku na líčko. Červeň mi vhupla do líc a ja som sa zaškerila
-Ty sa červenáš!
Šokovane na mňa pozrel Ben
-To sa ti iba zdá!
Odvrkla som mu a červeň mi ešte viac vhupla do líc
-No nie som slepý! Ja neverím. Aká si len rozkošná keď sa červenáš ty bábika!
Zaťahal ma za líce ako to robia babky. Ja som mu po nich čapla.
-Bude aj rozkošné to keď ti do zadku napchám záchodovú kefu?
Zavrčala som naňho. On sa zamyslel
-Myslím že hej
-Ty myslíš!
Ukázala som naňho prstom ako keby niečo spravil. Chalani nechápavo pozerali ale potom sa rozosmiali takže mňa začalo natriasať. O masáž zdarma. Chachacha......
-Večera je na stole!
Jai skríkol s kuchyne. Prekvapene som pozrela na Káa.
-Môj brat varil?
-Sám tomu neverím....
-Kto ho tam pustil?
-To by aj mňa zaujímalo
-Veď nás otrávi!
-Pán boh s nami
-Ty ma vôbec nepočúvaš! Tento vzťah nemá zmysel
A on len prikyvoval
-Idiot!
Celou silou som ho udrela po ramene ale skôr som si ublížila ja
-Au! Do prkna prečo máš takú svalovú hmotu?! Kto ti to dovolil?!
Osopila som sa naňho. Najprv na mňa pozrel pohľadom si robíš srandu. A keď pochopil že si ju robím tak...
-O prepáč! JA UBOHY CERV SOM SA OPOVAZIL POSILOVAT ODPUSTI MI BOHYNA MOJA!
Povýšenecký som sa naňho pozrela.
-Bude ti odpustene keď ma prenesieš do kuchyne.
Nos som mala až niekde v nebesách. On sa len zaškeril. Zdvihol sa tak že mňa hodilo dopredu. Ale našťastie ma stihol zachytiť a ako nevestu ma niesol do kuchyne
-Hviezda prišla k vám! Ďakujem, ďakujem vám.
Skričala som a pozerala na vystrašené tvare chalanov. Pozrela som na Káa a museli sme sa začať smiať. On nejako dopadol na stoličku a ja naňho. A rozhodla som sa že dnes budem na ňom sedieť
-Tak večera je pripravená nech sa páči.
Všetci si posadali. S hrôzou som pozerala na hrniec z ktorého sa parilo. Malo to podobu špagiet
-Ehm...braček nechcem podceňovať tvoje kuchárske schopnosti ale je to jedle?
Pozrela som naňho s otázkou v očiach. Najprv odul peru ale nakoniec prehovoril
-Tak tuto Kápo to koštoval a ešte žije
-A vedľajšie účinky?
Teraz sa zapojil aj Ben. Pche trápne.
-Ticho a žerte!
Rozkázal už naoko naštvaný Jai
-Rozkaz!
Skríkli sme a pustili sa do jedenia. Viete aké je náročné sa najesť keď niekomu sedíte na kolenách? Ale muším povedať že sme to zvládli bravúrne. A aj tie špagety boli na počudovanie super
-No braček bolo to úžasné
-Ďakujem ja viem!
Hlavu zdvihol až k nebesiam
-Pozor aby ti nenapršalo do nosa
Podpichla som ho a ďalej sa zabávala na jeho výraze. Ovečky následné odniesli riad do umývačky. Ostali sme sedieť v kuchyni a rozprávali sme sa. Aj s teplými bratmi. Ako som si všimla chalani si s nimi rozumeli. Nebolo mi to prijemne ale je to ich vec. Keď som už cítila že zaspávam na Káovej hrudi postavila som sa
-No lasenky opúšťam vás idem spať a aj vy by ste už mali isť aby ste boli fit dobru noc!
Poslala som im vzdušnú pusu a rýchlo vybehla do izby skôr ako ma niekto schmatne. Unavene som sa hodila na posteľ a s úsmevom na perách zaspala. Cha! Teším sa čo bude zajtra!...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára