pondelok 1. apríla 2013

The Wanted-Warzone 17


pištiace baby. Veľká skupina dievčat ktorá šla oproti nám zastala. My sme zastali tiež a hľadeli na seba. Ich tvare sa menili s prekvapených na šialené.
-To nie....
Zašepkala som nepočuteľné. Videla som ako začali pomaly kráčať ku nám až sa ich krok premenil na šialený beh. My sme tam ostali stať a hľadieť na nich ako teľce na nove vráta.
-Utekajte!
Skríkol Jai a vzal do zajačích. Neváhala som a rozbehla sa za nim a ostatní za nami. Utekali sme okolo jazera akoby sme bežali maratom. Kiež by ale teraz nám šlo o život!
-Ty idiot! Ja ta zabijem! Nemohli ste sa aspoň zamaskovať"!
Vrieskala som na Nathana a jeho teplých bratov. Neodpovedal len sa zasmial
-Áno len sa smej počkaj keď ta vypchám a zavesím na stenu!
Vyštekla som naňho a utekalo Čo mi stačil dych. 
-To čo majú do riti za kondičku!
Vykríkol zúfali Jake ktorý sa obzeral za tými babami. 
-Ani ja to nechápem!
Skríkol Tim. Bežali sme ako stádo oviec. Nič v zlom ovečky. Čo teraz čo teraz? Opakovala som si v mysli a hľadela dookola keď mi pohľad padol na jednu ceduľu.
-Zabočte!
Všetci na mňa prekvapene pozreli lenže ja som zabočila doľava preskočila menší plot a smerovala k požičovni šlapacich bicyklov. Ten starší pán na mňa pozrel ako na šialenca a tak isto aj na tých ktorý bežali za mnou
-Dobrý ujo môžeme si ich požičať? Ako vidíte utekáme pred tými šialencami zaplatíme keď sa ich zbavíme môžeme?
On akoby v tranze prikývol
-Na šlapadla!
Skríkla som a skočila hneď na jedno. šlapadla boli pre 6 takže sme sa pekne zmestili. Ku mne nasadol Kápo, Ká, Jai, Tom a Pleši. Ká a Andy sa dali za šlapadla a vyrazili sme na jazero. Keďže to boli posledne tri loďky tie baby nemali šancu. Zastali sme až niekde v strede a konečne si vydýchli
-Cítim akoby som ubehol cely maratom
Zakňučal Jai a nohy si namacal do vody
-Akože bracho chceš aby tie rybky pokapali?
Zdvihla som obočie. On na mňa hodil kill face a postavil sa a pomaly sa ku mne presúval ale tak že cele šlapadlo kývalo so strani na stranu. 
-Jai ani sa ku mne nepribližuj vypadni odo mňa! Jai!
Skríkla som ale on ma chytil do náručia ako nevestu a zahľadel sa na vodu
-Nech ta to ani nenapadne!
Vyhrážala som sa ale on sa len usmial a odrazil sa a spolu sme skončili vo vode. Odtiahla som sa od neho a nejako sa vynorila a pozerala na jeho škeriacu sa tvar
-Ty idiot!
Skríkla som a šplechla ho vodou do tvare! 
-Hej!
Oplatil mi to a začali sme sa tam špliechať ako malé deti
-Pozooooooor!!!!
Ozval sa krik. Pozreli sme do strany a videli ako Ben skáče kufor do vody. 
-Nie, nie nieee!!
Snažila som sa odplávať preč ale ta vlna ma zasiahla a začala som kloktať tu chutnú vodu. Nejako som sa vynorila a začala kašľať. Nohami som zaberala ale dochádzala mi sila
-Hlavne sa neutop!
Skríkol na mňa Will zatiaľ čo on sa tam slnil
-Naser si!
Skríkla som a ukázala mu prostredník. To bola asi chýbal pretože som sa na chvíľu ponorila ale zas aj vynorila. Začala som plávať k nášmu šlapadlu zatiaľ čo ostatne detičky sa zabávali v strede jazera
-Deti...
Odfrkla som si a zaberala keď ma niečo pichlo v nohe. Nevšímala som si to a ďalej plávala. Zrazu to bolo už silnejšie. Zastala som a plávala na jednom mieste
-To nemyslíš vážne...
Zašepkala som len pre seba. Tretí krát to bolo tak neznesiteľné že som zrevala
-Kŕč!
A už sa potápala. A sledovala ako bublinky idú k hladine. No kto sa zahrá na hrdinu? Pre boha ešte aj v takejto chvíľu musíš vtipkovať? Ozvalo sa moju druhé ja. No a čo! Odvrkla som. Bolesť v nohe bola stále neznesiteľná. Pritiahla som si ju k sebe a snažila sa niečo s tým robiť. Kyslík mi už dochádzal. Som zvedavá ako Jai vysvetli doma že nechal utopiť svoju malú sestru. Škoda že to už neuvidím. Zrazu ma niekto schmatol okolo pása a plával so mnou hore. Trhane som sa nadýchla a vypľula vodu
-Že sa vám aj uráčilo
Odvrkla som smerom ku Kápovi. Prevrátil očami a plával so mnou k šlapadlu kde ma posadil na kraj.
-Menšie ďakujem by nevadilo
Zamrmla 
-Počkaj teda....Ehm....
Odkašľala som si a spustila
-Oooo ďakujem môj záchranca! Ďakujem za záchranu života! O moje srdce patri len k tebe.....Stačí?
Skepticky som sa naňho pozrela a on sa zasmial
-Trúba
-Segra žiješ?
-Nie umrela som ty debil
Odvrkla som mu.
-Hahaha som rad že si v poriadku
-Jasne jasne
Mávla som rukou. Takto sme sa tam bláznili ešte také dve hodiny kým tie baby nezistili že majú smolu. Keď odišli vrátili sme sa späť a tomu pánovi zaplatili trocha ale vážne len trocha mokrými bankovkami. On sa len zasmial. A my sme spokojní a mokri šli domov. 
Doma Kápo odomkol naše kráľovstvo a  všetci sa šli umyť s tej skvelej jazernej vody. Pekne som sa namydlila a obliekla si bratove tričko a moja šortky. Vyvalila som sa na posteľ a rozmýšľala. 
Hm už je to dlho čo som Nathanovi nic nevyviedla. Chcelo by to napraviť. Na tvar som nahodila diabolsky úsmev a hneď som vedela čo mu vyvediem. Mehehe.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára