Lis:
Ráno som sa zobúdzala dosť oťapene. To bude asi tým že na jednej posteli sa tlačilo 12 ľudí a s toho 11 veľkých chlapov. Takže som bola medzi nimi spučená ako sardinka a to doslovne! Jas mal cezo mňa prehodenú ruku. Tim nohu. Ben mi chrápal pri uchu. A čo je toto? Fúúúúj on na mňa pustil slinu! Blééé. Striaslo ma. Toto mu nedarujem! Ten sliniak jeden slinivy! Aj s jeho slinnými žľazami! Nejako som sa spod nich vyvlieka. Neviem akým zázrakom. Schmatla som župan a bežala do sprchy. Po 1. zmyť so seba jeho DNA a po 2. sa prebrať a pripraviť sa na boj. Nie nezabudla som na toho idiota. Na neho sa zabudnúť nedá. Aj keď som si priala aby to bol zlý sen. No moje prosby neboli vypočuté. Len v župane a s turbanom na hlave som potichu prebehla do môjho šatníka. Rýchlo som na seba natiahla spodné prádlo a plus k tomu veľké tričko keby sem náhodou niekto vbehol. Postavila som sa pred hromadu veci a rozmýšľala. Čo na seba? Hm....Je nedeľa takže logicky do školy nejdem. Vonku svieti slnko takže je teplo. Zrátala som si dve a dve. A v tom s čista jasna mi padol pohľad na čierne kraťasy. Jednu stranu mali vybíjanú a spod bol rozstrapkaný. Presne podľa môjho gusta. Na to išlo biele tričko ktoré mi trocha padalo na jedno rameno, čierne vansy a čiero-biela šiltovka Obey. Spokojná so svojim lookom som sa ešte pri menšom zrkadielku namaľovala. Len púder, lesk na pery a špirála. Tak úplne tip-top.
S úsmevom som vyšla von a pozrela na tých spachtošov. Stále spali. Napadlo ma milión spôsobov ako ich zobudiť. Ale za ten včerajšok ako mi pomohli? Nie nebudem sviňa nechám si to na neskôr. Vzala som svoj blackberry a zamierila si to do mojej obľúbenej časti domu. Kuchyne. Mamka by už mala byt hore. Ešte predtým ako som tam vošla som otvorila terasové dvere a tak sa dnu vrútili moje zlatíčka.
-No ahojte miláčikovia. Ako sa mi mate? O áno aj vy ste mi chýbali dnes vás možno zoberiem von.
Pekne som sa s nimi porozprávala, vyhladkala a pomaznala. Pekne za sebou a s vrtiacimi chvostíkmi ma nasledovali do kuchyne. Nič som si nevšímala. Bola som zahĺbená v svojich myšlienkach. Bo teda dobre ušla som do svojho sveta kde ma nik neotravoval a všetko bolo krásne. Zo špajze som vytiahla granule a nasypala im plne misky. Ja som si vytiahla moje obľúbené medové cerealie, mlieko a pomarančový džús. Všetko som si to pripravila a zalizujúc sa až za ušami som sa otočila že si sadnem. Lenže čo ma zastavilo? 5 párov očí ktoré ma sledovali a obsadili mi moje miesto na sedenie! Zahľadela som sa do jeho oči. Vzkypela vo mne žlč.
-Bože za čo ma trestáš? Hneď tak zrána mi kazíš chuť?
Zamrmlala som si. Ale tak aby to bolo počuť. Ten plešatý sa zasmial. Ostatní sa zatvárili kyslo a Nathan sklonil hlavu. Vážne som ho oslovila menom? Waw ! Pokroky normálne robím. Sadla som si za barový pult ktorý tie opice nestihli obsadiť. Zapla som rádio a v tichu jedla. Aj keď mi to išlo von krkom nechcela som si pokaziť predsa cely deň. Z myšlienky mi behali hore dole. Hlavne som sa sústreďovala na to ako sa mu pomstím. Par veci ma už napadlo. 3 som odsúhlasila ale ešte som si nechávala zálohu. Neviem kedy to naňho vytiahnem ale verte mi že to bude veľmi skoro. S pripečeným úsmevom som sama so sebou súhlasila a ignorovala tie indivíduá. Aj keď je pravda že proti tým 4-rom som nemala nič ale nechcela som sa s nikým zapliesť. A tobôž nie s nimi ktorí majú s nim kontakt a sú si skoro ako bratia. Aj my sme boli kedysi tak spätý. Kedysi...To je to slovo. Keby to nespravil teraz by sme sa tu rozprávali s spomínali na staré dobre časy. Ale nie pán múdry musel byt DEBIL! Opäť som začala byt Basrana. Keby akurát chalani nezbehli dole asi by som sa k nim otočila a jemu vynadala do neandrtalcov a bohvie čoho ešte. Ale našťastie moje kačky zachránili situáciu
-Tu si! Už sme sa báli že si vo vyšetrovacej väzbe!
Skríkol hneď Ben ako ma zbadal sedieť za stolom. No barom.
-A začo?
S neveriacky pohľadom som naňho kukla
-No predsa za vraždu!!!
Skríkol Jas a hodil sa vedľa mňa že som skoro spadla na zem. Vražedné som naňho pozrela. Ale on sa len zaškeril zobral mi moju misku a začal mi jest raňajky. Drzosť!
-Kontrolovať sa ešte viem a Jas? Chutia ti moje raňajky?
Zadívala som sa naňho a čakala kým dožuje. Prehltol susto
-Lepšie som v živote nejedol
-Nezadrhni sa s nimi
Odvrkla som mu. Začala sa živá vrava. Zamorili sme celu kuchyňu že sa tam ani hýbať nedalo. Ta ona skupinka v kúte sa potichu rozprávala a sem tam na nás hodila očkom. Chcú divadlo? Majú ho mat!
-Ben? Nabudúce kroť tie svoje slinne žľazy!
Podotkla som len tak medzi rečou. Chalani stíchli a nechápavo na mňa hľadeli
-O čom točíš?
Ben na mňa pozrel nechápavým pohľadom
-No o tom že si ma celu oslintal!
To spustilo taký výbuch že moje ovečky do seba narazili a začali sa váľať po zemi v záchvate smiechu. Tim vyprskol mlieko na Andyho! Ten si to nevšimol ani lebo prelial pohár a minerálka stekala na dlážku. Kápo len krútil hlavou. Ká sa tam podopieral o pult aby nespadol na moje ovečky a nerozmačkal ich. Jas a Will sa šmykli na minerálke čo rozlial Andy takže spravili salto a dopadli na ovce. Tie zaúpeli ale neprestavali sa smiať. Jake sa potkol o Willovu ruku a tvrdo dopadol na Káa s ktorým spadli na zem. Ben sa len na mňa kukal s otvorenými ústami. Nevedel čo povedať ale červeň mu stúpala do tvare. Nakoniec som naňho pozrela a obaja sme vybuchli do neuveriteľného smiechu. Opreli sme sa o seba a držali sa za brucha. Bola som prekvapená ze sme nespadli s tých točiacich stoličiek
-Pane bože! Čo sa to tu deje?! Zlodeji! Mark! Volal políciu!!!
Do kuchyne nabehla moja mama. Na hlave mala natáčky, na sebe cukríkovo ružový župan, na tvári nejakú zelenú masku a jedna uhorka jej padala po líci. V rukách držala bassebalovu pálku a krúžila s ňou nad hlavou. To nás rozosmialo ešte viac a to sme už s Benom pristavali na tých žížalách pod nami. Mama na nás neveriacky pozerala. Nakoniec sa usmiala a začala krútiť hlavou
Do kuchyne nabehla moja mama. Na hlave mala natáčky, na sebe cukríkovo ružový župan, na tvári nejakú zelenú masku a jedna uhorka jej padala po líci. V rukách držala bassebalovu pálku a krúžila s ňou nad hlavou. To nás rozosmialo ešte viac a to sme už s Benom pristavali na tých žížalách pod nami. Mama na nás neveriacky pozerala. Nakoniec sa usmiala a začala krútiť hlavou
-Bože čo som to len porodila? Ty Lis si vážne naša? A vy ostatní? Pane bože som rada že mam len dve deti! A to ani jedno nie je normálne! Čoho som sa to ja dožila? Mark! Pod sa pozrieť na tvoju dcéru ta je určíte po tebe! Po mne niečo takéto nemohla zdediť!
Mama hromžila. Úprimne? Vôbec mi to nedávalo zmysel. Ale vôbec? Úplne drela od veci. Asi ešte spi. Zrazu tam nabehol môj otec. Keď nás zbadal začal sa aj on smiať. Zosunul sa popri stene na zem. Úprimne pripadala som si ako nafetovaná veverička!
-No čo vravím? Ta je po tebe!
Ukázala naňho mama s pálkou a odkráčala preč. Už mam bolelo brucho, slzy mi tiekli dole tvarou a nie a nie sa prestať smiať. To ma byt čo? Zavrela som oči a snažila sa ukludniť.
-Hej decka dýchate?
Opýtal sa nás môj otec. Ja som zdvihla ruku hore a ukázala palec nahor že Like :D
-Dobre tak teraz to tu upracte!
-Ale ociiii!!!
Zakričala som
-No čo :D ja za to nemôžem
Pokrčil plecami a odkráčal preč. Videla som ako niektorí chcú zmiznúť. Zastala som s rukami v bok a vražedné na nich pozrela
-Ani náhodou! Ťaháme sirky!
Prehlásila som!
-Nie! Sirky nie!!!!
Zvolali zmučene! MEHEHE. No čo môj dom moje pravidla! Ale tak nakoniec sme to spoločne upratali. Ale nezabudla som ockom pozerať môjho bratranca a jeho teplých bratov. Plešatec a brčkavec sa tam úplne kosili. Ten tmavší a ten s hnedými vlasmi o niečom debatovali. A Nathan? Hľadel priamo na mňa. Keď sa nám stretol pohľad radšej rýchlo odvrátil hlavu a zapojil sa do rozhovoru. Padavka. Keď sme to upratali išli sme do nasej obývačky kde sme sa vyklobasili.
-Čo ideme robiť dnes?
Padla každodenná otázky
-No je nedeľa
Konštatoval Jas
-Vážne? Nevšimla som si
-Nebuď ironická!
Okríkol ma. Nemala som chuť sa s nim háďat tak som mu ukázala len prostredník!
-No Lis dnes asi nebudeme spolu!
Povedali ovečky. Prekvapene a zároveň sklamane som na nich pozrela.
-Why?
-Ráno nám volala mamka že dnes ideme na návštevu k babke
Vravel že všetkých Max
-Jaj tak teda dobre pozdravujte ju
-Ja idem dnes s Jejjej von
Takže vypadáva aj Ká
-Ja a Will mame zajtra opravnú skúšku s matiky tak sa musíme učiť
Sklamane vravel Tim. Chápala som to lebo matika im nešla a nechceli mat zlu známku. Preto im dal profesor ešte šancu.
-Ja a Andy ideme pozrieť to auto
Vravel Jas. Nespomínala som ale chalani si chcú pozrieť nejaké auto aspoň na leto keď chceme ísť na tu menšiu dovolenku. Tak aj oni sú vonku. Ale neoplatilo sa to lebo Ben a Jake museli strážiť mladších súrodencov. Ká zas išiel niečo s otcom vybavovať.
-Lis nehnevaj sa na nás
-Ja sa nehnevám to je v pohode
Nasilu som sa usmiala aby som im nerobila starosti.
-A inak ma tak napadá ty si priprav na zajtra nejakú reč. Však más rande v riaditeľni
Posmešné konštatoval Jake.
Posmešné konštatoval Jake.
-A do prčic!
Pleskla som si po cele. Kvôli tej puse zajtra idem na čajíček. Ou je dúfam že bude mat môj obľúbený ovocný!
-Tak my teda ideme
-Dobre chlapci a ešte raz ďakujem za včerajšok
-Buď už ticho!
Okríkli ma. So smiechom som ich vyprevadila. Čo teraz? Som v dome iba s rodinkou a tým idiotom. Povzdychla som si a zamierila si to do svojej izby. Odtiaľ som zobrala skicák, ceruzky, pero a gitaru. Mala som takú tvorivú chvíľku. Zamierila som si to do altánku. Tak som trávila veľa čašu. Milovala som to tam. Bol jednoduchý a krásny. Bol bielej farby, obrastený brečtanom a dookola rástli samé kvety. Pôsobil kúzelné a magicky. Vždy keď som potrebovala byt sama tak som išla sem. Sadla som si na kamennú lavičku a vdychovala krásne vône. Vyčarilo mi to na tvári úsmev. Usadila som sa pohodlnejšie. Vzala si skicár a začala kresliť. Tak veľmi som sa do toho zahĺbila že som nepostrehla že už nie som sama. Keď som bola spokojná s tým čo som nakreslila narovnala som sa a prešla si rukou po tvári.
-Ehm...
Niekto si odkašľal. Nalákalo ma to tak že som sebou trhla. Skicák mi vypadol z rúk. Než som sa stihla spamätať narušiteľ ho zdvihol a pozeral si kresbu. Čo na nej bolo? Bolo tam dievča, vyzeralo akoby malo rozmazaný make-up ale mohlo to byt aj naschvál. Jej oči boli smutne a išlo s nich zúfalstvo....Mohla som to byt ja? Môj obraz? Moje pocity? Neviem....
-Je to úžasné! Kreslíš krásne!
S jemným úsmevom mu ho vrátil spať
-Ďakujem
Zostalo ticho. Ja som nevedela čo povedať. Teda aj hej ale ohromila ma jeho prítomnosť. Vyžarovala s neho toľko energie. Toľko, toľko ani neviem ako to nazvať charizmy? Asi hej nazvem to tak...
-Ako dlho si tu?
Vypadla so mňa otázka ktorá mi behala po rozume. Chcela som byt naňho nevrlá ale nešlo to.....
Zahľadel sa na mňa tými hnedými očami. Úplne ma do seba vťahovali. Hypnotizovali. To ma byt čo? Pokrútila som hlavou a čakala na jeho odpoveď
-No dosť dlho. Je fascinujúce ta sledovať keď sa do niečoho zahĺbiš. Prestávaš vnímať okolie....
Zarazila ma jeho odpoveď. Presne vystihol ako sa cítim
-Je to moja cesta a spôsob ako uniknúť realite...
Doplnila som ho. Stále sme na seba hľadeli a čakali čo povie ten druhy
-Dosť často takto utekáš?
So záujmom sa opýtal. Nehral to. Vážne sa zaujímal. Neboli to len zdvorile frázy
-Iba niekedy
Pousmiala som sa. Už som nevedela čo povedať. Cítila som sa pri ňom tak prijemne. Vtedy ma napadla jedna vec
-Inak ešte raz ďakujem za ten hamburger
Zasmial sa. Mal krásny smiech. Bol taký hlboký, mužský proste okúzľujúci. Bol krásny keď sa usmieval. Jeho tvar ožila a v očiach sa objavili iskričky radosti
-To je v poriadku rad sám pomohol kráske v núdzi
Žmurkol na mňa a mne podskočilo srdiečko. Takto som sa dlho necítila. Čím to mohlo byt?
-Hráš?
Prerušil ticho a ukázal na gitaru.
-Niekedy keď mam náladu
Ledabolo som pokrčila ramenami a sledovala každý jeden pohyb.
-Smiem?
-Jasne
Prikývla som a sledovala ako jeho prsty začali behať po strunách. Spod jeho dotykov vychádzali krásne tony....
Pohľad tretej osoby:
Hral som na jej gitare a po očku ju sledoval. Na tvári jej hral jemný úsmev. Oči mala zavreté a úplne si vychutnávala tých par akordov ktoré som teraz spojil. Vzniklo s toho niečo ako uspávanka. Balada. To dievča bolo také, také tajomne? Čarovné? Okúzľujúce? Neviem ako by som ju opísal ale niečo na nej bolo. Niečím ma priťahovala. Už iba tým ako sa správala. Keď som ju vtedy v kuchyni sledoval ako sa zábava s tými chalanmi bolo to čosi úžasné. Ako sledovať nymfu, sirénu ako sa zahráva. Bola taká očarujúca. Jej smiech bol ako zvonkohra. Tak krásne sa počúval. Hlas bol melodicky a plný ženskosti a zvodnosti. Jej pohyby boli ladne a až tanečné. A jej oči? Boli to tie najkrajšie oči aké som kedy videl. Farbu mala až nebeskú. Krásne to kontrastovalo s čiernymi mihalnicami a veľkými ocami. Bola jednoducho krásna. Nebola ako ostatne dievčaťa ktoré sa zaujímali len o oblečenie a šminky. Ona na to nedbala. Zaujímali ju veci ako skate, bajk, crossy a iné veci. Bola to taká divoška. Divoška ktorá ma ohúrila. Ale videl som v nej že nie je taká tvrda ako sa zdá. Bola zraniteľná a citlivá. Keď sme si len tak hľadeli do oči zdalo sa mi že jej vidím až na dno duše. Videl som tam opustene dievčatko ktoré potrebuje objať a postaviť na nohy. Bolo tak veľa zúfalstva ktoré nedávala najavo. Už vtedy keď som ju stretol v tom McDonalde sa mi zapáčila. Tým ako to tým dvom natrela. Ako sa držala a nebála sa povedať čo si mysli. Čo na srdci to na jazyku. To ju opisovalo. Chcel som sa s ňou viac zblížiť. A preto som aj tu. Ale trápilo ma aj to že neviem prečo je pohádaná s Nathanom. Bol to ako môj mladší brat. Trápil som sa s nim. Nevedel som ako mu mam pomôcť. Ale chcel som. Keď som dohral zahľadel som sa na ňu. Pomaly otvorila oči. Krásne sa na mňa usmiala. Tak že mi ušli všetky myšlienky a otázky čo som sa chcel opýtať.....
Lisa:
Bolo to také krásne. Ta melódia mi utkvela v pamäti. Bola taká krásna a upokojujúca. Zrazu skončila. Otvorila som oči. Nedalo mi neusmiať sa. Úsmev mi opätoval. Len tak sme tam sedeli a hľadeli si do oči.
-Počkaj niečo tu máš
Vravel potichu.
-Čo kde?
Zmätene som, sa ho opýtala úplne ma vytrhol z tranzu
-Si špinavá počkaj
Nahol sa ku mne a s líc mi zotrel stopy ceruzky. Ako vždy som sa zababrala. Jeho dlane boli veľké a horúce ale zároveň aj jemne. Nešlo mi do hlavy ako to? Vyzerajú tak silno a neprístupné ale vedia byt láskavé. Svoju ruku polozil na moje líce a nechaj ju tam. Bolo to prijemne. Usmievali sme sa na seba a mne to prišlo čarovné a neuveriteľné úžasné! Zrazu som sa spamätala. Nie! Nemôžem sa s nim zblížiť! Je s tej jednej skupiny ako Natjan! Je ako jeho brat! NIE! Nemôžem! Rázne som sa postavila. Zobrala všetky veci a bez slova odkráčala preč. Nezmohlo, sa ani na slovo. A bola som rada. Rýchlo som vybehla do izby a zavrela dvere. Sakra! Moja gitara! No nič vypýtam si ju neskôr keď vychladnem. Roztrasenú ruku som si priložila na moje srdce ktoré bilo ako o preteky. Čo to ma znamenať? O čo sa pokúša? Na líci som stále cítila jeho horúcu dlaň. Neuveriteľné ma pálila. O čo tu ide?......
Pohľad tretej osoby:
Znenazdajky sa zdvihla. Ruku ktorú som mal položenu na jej líci spadla na moje kolena. Odišla preč. Čo prečo? Rýchlo vrav niečo? Ale čo? JA neviem zastav ju! Skôr ako som sa odhodlal niečo povedať už som videl len ako mizne za rohom. Čo to malo byt? Čo to je? Stále som cítil jemnosť jej pokožky. Jej vôňa bola zrazu všade. Opantávala moje zmysli. V rukách som zvieral jej gitaru a snažil si usporiadať myšlienky. Prečo ma tak láka? Je ako zakázané ovocie a ja ho chcem skúsiť. Chcem vedieť ako chuti. Ale prečo? Je mnoho takých ako ona. Nie! Nemáš pravdu! Ona je niečím iná! Ale čím? Na to musíš prísť už sám. Veľmi pekne ďakujem. Aj nabudúce. Nakoniec som sa sám so sebou dohodol že je to tým že je taká tajomna. Preto chcem o nej vedieť viac. Hlavne nesmiem zabudnúť že mam priateľku.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára