pondelok 22. apríla 2013

Dark Side 38


Zo zatvorenými očami som vnímala ten pokoj okolo nás. Napätie ktoré bolo okolo neho razom opadlo. Jeho plecia sa zachveli a konečne klesli do prirodzenej polohy. Hlavu som k nemu viac naklonila a usmiala sa spokojným úsmevom. Jeho líce už nebolo studené ale horúce. zohrievala som ho svojim telom. Keby mi niekto teraz povedal že je upír asi neuverím ale ja viem aká je pravda. Toto stvorenie ma len tak nenechá a ja viem že ja ho nepustím. Neviem či je to láska čo k nemu cítim. Ja to vnímam skôr ako niečo bez čoho  už nemôžem byť. Je to komplikovane ale vyhovuje mi to. Veď predsa pravda vždy vide na povrch tak prečo sa ponáhľať?  Jeho veľké a silne dlane ktoré by ma mohli rozdrviť jedným pohybom boli nežne a láskyplné. Pomaly sa presunuli s mojich bokov vytie. Tuho ale aj jemne ma k nemu privinul. Svoju tvar schoval do priehlbinky na krku. Studený dych hladil moju pokožku a vytvoril husiu kožu. Spokojnosti? Možno. Jeho úsmev som podvedome cítila
-Ďakujem...
Jednoduché slovo ktoré vyjadrovalo toľko pocitov. Malo v sebe toľko sily. Nie nadarmo sa o ňom vravelo ako o čarovnom slovíčku. Svojimi rukami som ho pevnejšie objala okolo krku. Slova boli zbytočné. Moje srdce mu odpovedalo na každú jednu nezodpovedanú otázku. Síce aj ja som chcela počuť odpovede ale myslím že mi stačila iba jeho prítomnosť.
Ako sme sa tam len tak objíma pomaly sa vymanil z môjho objatia. Otvorila som oči a hľadela do tých jeho. Videla som tam ako sa bijú dve jeho podstaty. Ta chladna a ta ktorú nepoznám....Ale tužila som aby vyšla na povrch a preskúmala ju. Je ako pandorina skrinka. Aj keď nie z taká nebezpečná. Je v ňom ukryte všetko to dobre ale aj to zle. Nikdy neviem čo od neho očakávať ale to ma na ňom láka ale zároveň aj desí. Niekedy ani neviem čo cítim.
Nechala som takéto myšlienky nech odplávajú preč a ja som sa sústredila na jeho dokonalú tvar. Jeho dokonale línie tvare, božské pery, drzý úsmev a nakoniec úžasné, magické oči. Kútik pier sa mi jemne zdvihol. On zopakoval to iste. Moju tvar chytil do dlani a pomaly sa začal ku mne nakláňať. Neprerušili sme kontakt medzi nami. Nedokázala som zavrieť oči.  Ruky ktoré boli len tak položene na jeho hrudi som mu dala okolo krku. A tie jeho ma ešte viac oblapili okolo pása. Čím ďalej sme boli k sebe bližšie tým viac som vnímala ten elektrizujúci pocit medzi nami. Iskri lietali len tak naokolo a ja som sa bála že sa navzájom skopeme. Naše pery boli čím ďalej bližšie a ja som vtedy podľahla. Moje rozochvene viečka začali pomaly klesať. Vyhral. Poddala som sa. Vtedy som opäť pocítila drsnosť jeho pier.


Jednu ruku mi zaplietol do vlasov a tým prehĺbil náš bozk. Bol o čosi smelší ako ten prvý ale myslím že všetky bozky od neho budú pre mňa ako prvé. Každý jeden je niečím výnimočný tak isto ako aj on. Bozk bol o čosi vášnivejší  a dravej si. Bral si ma tak ako chcel. Zvierací pud v ňom prebral nadvládu. Aj keď viem že jedna jeho časť sa krotila aby mi neublížil. Jemne skusoval moju spodnú peru a ja som nezadržala svoj prvý ston spôsobený nim. Cez mierne privreté viečka som videla jeho dobyvačný úsmev. A zrazu jeho bozk nabral ešte väčšiu intenzitu. Svojim studením jazykom prešiel po mojej spodnej pere. Ten pohyb zopakoval raz, dva kráť a ja som podľahla. Mierne som ich pootvorila a on to využil. Jazykom vplával dnu a začal zobúdzať ten môj strnulý. V tomto bol dokonalý. S nim by som sa dokázala bozkávať cele dni. Naše jazyky rozpútali súboj o nadvládu aj keď bolo jasne že nemám šancu. Bolo to tak dokonale až som tomu neverila. 
Pomaly mi dochádzal dych. Niall to vytušil a odpojil sa od mojich pier. Sprudka som sa nadýchla a on sa drzo uškrnul. Pery som mala opuchnuté od jeho bozkov. Nebolelo to. Bolo to prijemne mravčanie. Privinul si ma bližšie a bradou sa podoprel o moju hlavu. Jemne sme sa kolísali zo strany na stranu a ja som sa usmievala
-Pod ideme
Povedal zrazu. Ani nečakal čo poviem. Len si ma vyšvihol do náruče a začal so mnou kráčať. Nie on nekráčal on utekal. Zavrela som oči a nechala nech vietor schladí moju horúcu pokožku spôsobenú od Niallovich bozkov. Keď sme zastali zložil ma a ja som sa vybrala dopredu. Lenže zachytila ma jeho ruka ktorá ma k prudko strhla. Na pery mi vtlačil rýchli bozk. Preplietol si so mnou prsty a ťahal ma do vnútra. Ja som sa len usmievala ako slniečko a rukou si prechádzala po perách. Otvoril dvere. Vyzuli sme sa a zamierili do obývačky. Babka si nás premeriavala pohľadom. Jej oči znežneli ale pery mala zovrete v úzkej čiare
-Pamätaj ty ciciak ak jej ublížiš ja si ta nájdem
Pohrozila mu prstom a odišla. Musela som sa zachechtať. Niall mal na tvary kysli vyraz.
-Bež sa zbaliť
Popohnal ma a ja som pomaly vyšla hore. Veci ktoré som mala vytiahnuté som nahádzala do kufra a zniesla ho dole. Polozila som ho a vybehla hore rozlúčiť sa s Teddym
-Bráško ja už idem
Otvorila som dvere a videla ako smskuje. otočil sa ku mne a hodil sa mi do náruče. Ušlo mi par slz ale po ubezpečení že prídem na Vianoce ma pustil a dal mi pusu na líce. Pomaly som zišla dole a videla Nialla ako stoji v predsieni aj s babkou. Obula som sa a navliekla kabát. S mojim kufrom už mieril k autu. 
-Srdiečko ak by ti niečo spravil daj mi vedieť
Ubezpečila sa posledný krát. Prikývla som. Objala ju a už sedela v Niallovej čiernej audine


Sedela som na pohodlných kožených sedadlách a nasávala teplo ktoré prúdilo z klimaizacie. Hlavu som oprela o okno a sledovala ubiehajúcu diaľnicu. Na kolene ma pálila Niallova studena ruka. Nechala som ju tam. Podvedome som na ňu položila svoju ruku. Každý sa venoval tomu svojmu. Až pokiaľ som nezaspala s pocitom bezpečia. Keby som len vedela...




moja podmienka 10 komentarov stale platri. Splnili ste ju a ja som mala cas tak som to sem pridala. Dufam ze sa paci je taka pohodova ale pockajte co sa bude od tej dalsej diat. Hahah ma nebudete mat rady :D btw dufam ze sa paci :)
Inak kuknite ja som naprostý debil
http://gifyo.com/NataliaPekarova/8757161/
 dalšie gify na mojom profile dufam ze sa dobre zasmejete :D

nedeľa 21. apríla 2013

Dark Side 37


a je tu dalsia cast :D chcela som ju dat vecer ale stihla som ju napisat :D tak si ju uzite :* nazor potesi :)


Cítila som chlad jeho pier. Chlad jeho dychu. Nebezpečenstvo sa miešalo s vášňou a navzájom sa bili. Nevedela som či sa mam báť alebo nechať vášeň nech mnou lomcuje. Viečka konečne klesli a ja som videla len temnotu. Zrak nahradili ostatne zmysli. Pery sa jemne chveli v symfónii nedočkavosti. Keď vtom som pocítila silný naraz. Prekvapene som otvorila oči. Hodilo ma o par krokov dozadu. Ledva som udržala rovnováhu na mojich roztrasených nohách. Chvela som sa po celom tele a nevedela čo sa deje. Zreničky mi len tak kmitali zo strany na stranu. Až som zaostrila a pozrela pred seba. Niall stal

streda 17. apríla 2013

Dark Side 36

babýýýýýýýýýýýýýý zajtra mám pre vás prekvapko ale až zajtra :D meheheh :D zatial si užite časť už by som ju aj chcela rozbehnuť ale akosika sa nedari :D :D :D btw mam novy notebook a som cela happy :D od oca k narodkam :D zatial zistujem ako funguje a prenasam subory ale ide mi to:D tak dalsia cast z nového notasu :3
Btw chcem sa prihovorit Janke :D dievča ty si šalene :D uplne :D ale paci sa mi to a dakujem za krasne komentare vies ma pobavit :D  a neviem či úžasne ale dakujem :)  A janka nechci mat moju fantaziu je to vycerpavaju a sialene :D a preto je so mna taky debil :D a hej sranda to je :D uplna :D este som odpovedala na ostatne tak aby si si vsimla :D


Ely:


Zobudila som sa na svetlo ktoré sa predieralo cez závesy. Par krát som zažmurkala a zdvihla sa na lakte. Vlasy som prehodila a sledovala tu belobu. Počas noci nasnežilo a mne sa to páčilo. Na tvary mi to vyčarovalo jemný úsmev. Pretrela som si oči a posadila sa. Chodidla som polozila na studenú dlážku a mňa striaslo od chladu. Pošuchala som si ramena a rýchlo prebehla do kúpeľne. Vlasy som si zviazala a vykonala rannú hygienu. Dala som si špirálu a balzam na pery. Prebehla som opäť do izby a z kufra si vytiahla  čierne rifle ktoré boli sem tam roztrhane, bordové tričko s dlhým rukávom ktorý som si vyhrnula a na ľavej strane mal písmenko A. Natiahla som si huňaté ponožky.

sobota 13. apríla 2013

Dark Side 35

tak baby tu máte dalšiu časť. Je aká ani neviem. Napadla ma za pochodu. Taká menšia vsuvka. Dúfam že sa bude pacit. BTW prepacte ze tak dlho nebola cast ale mala som toho v skole a v zivote vela tak nebolo casu :)
inak zmenila som vzhlad. Dufam ze sa bude pacit je iny na aky ste zvyknuty ale ako tvrdim zivot je zmena :) uzite si cast a dufam ze sa bude pacit
a dakujem za vyše 6000 zobrazeni :)

Niall:

Dokončil som svoje rozprávanie a pozrel na ňu. Prekvapene na mňa pozerala neschopná slova a ja som sa musel pousmiať.
-Čarodejnice?
Dokázala len povedať.
-Tak vyzerá to tak.
Zasmial som sa. Ona stále vyzerala trocha mimo. Musím si priznať vyzerala rozkošne.
-Ale veď čarodejnice nie sú nesmrteľné. 
Vyvalila na mňa oči. Uškrnul som sa
-Neboj všetko sa dozvieš
Zamračila sa a našpúlila pery.
-Takže ak dobre ratám už viac členov nemáte či sa mýlim?
-Upírov a čarodejnice nie
-Počkaj chceš mi povedať že ešte niečo?

sobota 6. apríla 2013

The Wanted-Warzone 29


dakujem za krasnych 4000 :) je to užasne ako to stupa ani som si nemyslela že to pojde tak rychlo ale dakujem :) vazim si to. Btw este som sa asi nevyjadrila k Little Mix a ich novemu songu teda klipu. Ja som tu pesnicku uz pocula skor ale zerem ju a teraz ten klip. Vsetky su tam uplne uzasne! eňo ňuňo! mala som s nich zimomriavky. Proste jednoduchy klip ale dokonaly :)



Hľadela som naňho ako tam nervózne sedí a hľadí na mňa. Pripadala som si akoby som ho v živote nevidela. Pozorne som si ho obzrela od vtedy ako prišiel. Zmužnel. To musím uznať. mal výrazné lícne kosti a hranatú bradu. No ostal stále taký istý. Mierne zdvihnutý dohora a guľatý ako gombička. Oči mal hlbšie vsadene a tak vedel hádzať zvodný pohľad. Pery mal zvyčajné ako v našej rodine. Dolnú plnšiu ako hôrnu. Ofina mu padala do oči a jeho hnedé vlasy boli tmavšie ako kedysi. Vzdychla som si. Nathan sa zmenil. Veľmi. Dospel. Už to nebolo to malé ucho ale muž. Uprel na mňa tie svoje zelene oči.
-No vrav čo chceš kým si to rozmyslím
Odfrkla som si a pohľad opäť otočila k jazeru.
-Čo to spravil že si naňho naštvaná?
Otázka ma možno aj zarazila. Opäť som sa k nemu otočila. Zaťala som ruky do pästi.
-Je to obyčajný chudák ktorý mu musí stále niečo kompenzovať na ostatných. Ma priateľku ale pritom mi vraví ako veľmi ma chce a bla bla bla. Je to chudák a chrapuň! Včera mi Eso pripravil úplné romanticky večer a vieš čo sa stalo? Ten idiot tam prišiel dourážal ma a pobil sa s Esom! Chápeš! myslela som že je normálny ale on je wrr...a áno nechápem prečo ti to všetko vravím! asi som sa už zcvokla..
Vzdychla som a oprela sa o operadlo. Zavrela som oči
-Neviem čoby som mal povedať. Len nechápem čo to do neho vošlo. Nikdy sa takto neprával. Akoby ho niekto vymenil. Je mi len ľúto čo spravil. Zašiel ďaleko
Prekvapene som otvorila oči a pozrela naňho
-V živote som nemyslela že to poviem ale ďakujem
Uchechtol sa
-Ale ak niekomu vykecaš o čom sme sa tu bavili nápis si svoj posledný závet a rozlúč sa s fanúšičkami. Jasne?
Prižmúrila som oči. S úsmevom prikývol. Otočili sme sa a v tichosti sedeli a pozerali na pokoj ktorý vládol okolo nás.
-Inak Lis...Neuzavrieme mier?
Otočil sa ku mne. Zahryzla som si do pery. Mier? Asi si chce chrániť svoj zadok....Hm...
-Dobre ale to neznamená že ťa mam rada a odpustila som ti
Dodala som a podala si s nm ruku
-To mi stačí. Idem do vnútra ideš?
Opýtal sa keď už stal na nohách.
-Nie ja tu ešte ostanem.
Odpovedala som. Nohy som si zlozila pod zadok a len tak sedela. Nechala som nech vánok rozfúkava moje vlasy a slniečko nech ma zahrieva. Asi som zadriemala keďže si opäť niekto sadol vedľa mňa. Otvorila som oči a pozrela sa kto to bol tentoraz. Na moje znechutenie to bol Tom. Vyzeral už lepšie. Farba sa mu vrátila do tvare ale kruhy tam boli stále. Pozeral dopredu. Bol predklonený a svojimi lakťami sa opieral o stehna
-Čo tu chceš?
Zavrčala som znechutene a opovrhnuté naňho pozrela
-Prepáč...
Zašepkal a ani na mňa nepozrel. Prekvapene som zdvihla obočie
-Myslíš že to jedným prepáč vyriešiš?
-Máš pravdu nie. Prepáč že som bol taký idiot. Taký chrapuň. Neviem čo sa v poslednej dobe so mnou deje. Nemám pravo žiarliť, nemám pravo si ta privlastňovať a byt sa s tvojim priateľom. Zaslúžil som si ten výprask a aj tu facku od teba. Viem že mi asi neodpustíš ale prepáč
Pozrel na mňa a ja som nevedela čo povedať. Tuho som zovrela svoje pery
-Raz ti možno odpustím ale teraz nie
-Chápem je to na tebe. Už sa nebudem montovať do tvojho života
Postavil sa a odišiel. Hľadela som za jeho chrbtom ako sa vzďaľuje
-Čo do riti je toto za deň?
Zamrmlala som si pre seba a do hlavy sa mi postupne začali vkrádať myšlienky ktoré som tam nechcela
-No čo segra lepšie?
-Ďalší? Ty sa mi ideš za čo ospravedlniť?
Hravo som naňho pozrela a on sa zarazil. Potom mu to doplo. Dopadol vedľa mňa
-To je trocha dlhší zoznam ale nič na ňom neľutujem. Takže asi za nič
Vyceril na mňa zúbky a ja som ho buchla do ramena
-Au!
Odul peru a otočil odo mňa hlavu. Prevrátila som očami a pritúlila sa k nemu. Zachechtal sa a dal ruku okolo mojich ramien. Zostali sme vedľa seba potichu. Pokiaľ som to ticho neprerušila. 
-Bol tu Nathan a Tom
-No čo chceli chlapci? nemám im napraviť ciferník?
Zažartoval a ja som sa musela usmiať
-Nathan so mnou uzatvoril mier a Tom sa mi ospravedlnil
Videla som ako sa Jai začína prekvapene tváriť až sa nakoniec rozosmial
-Kam tento svet speje? 
Smial sa a ja s nim. Bolo to úžasne. Milovala som tieto naše nezmyselné pokeci. 
-Nejdeme do vnútra?
-Môžeme tak pod
Zdvihli sme sa a spolu sme vošli dnu. Chalani sedeli buď pri telke alebo hrali biliard. My dvaja sme si sadli na gauč a sledovali ich. Neskôr sa pri mne objavil Eso a pritúlil si ma k sebe a my traja sme viedli rozhovor. Ja som bola myšlienkami však niekde inde. Tento deň bol veľmi zaujímavý. A ja som zvedavá či toto prímerie výdrži. Zákerne som sa usmiala a nechala to všetko plávať....

piatok 5. apríla 2013

The Wanted-Warzone 28

dnes bude TW lebo sa mi lahšie píše a musim porozmyslať nad Dark Side ako pojde dalej musim si určiť menší postup :) a dakujem za krasnych 3000 za 3 dni je to úžas :)


Zobudila som sa na to ako ma niečo tlači na ruke. Pomaly som otvorila jedno oko a za nim druhé. Ležala som celom k oknu a zo zadu sa na mňa lepil Eso. Trocha som zdvihla hlavu a videla ako moj chlap spi na chrbte s pootvorenými ústami. Vyzeral nesmierne rozkošne. Ešte keby mi nepripučil ruku bola by som šťastná. Vzdychla som si a nejako si ju vyslobodila. Hodila som na seba tričko a ponaťahovala sa. Vstala som a aj s taškou s vecami som vošla do kúpeľne. Pustila som na seba vodu a poriadne sa umyla. Poutierala som sa a navliekla na seba čisté spodne pradlo. Z tašky som vytiahla rifľové šortky, sivé tielko nike nad pupok. Vďaka nemu bolo vidno moje tetovanie a pirsing. Na nohy som si obula sivé nízke conversy.


Trocha som sa namaľovala a zbalila si veci. Keď som vyšla von videla som ako sa rozvaľuje na celej posteli. Prevrátila som očami a prišla k nemu. Sadla som si na kraj. Vystrela som k nemu ruku a pomaly mu prešla cez spadnute vlasy. Pousmiala som sa. Prešla som až cez líce kde som ju nechala položenu. Sledovala som jeho napuchnutú peru ktorú mal rozbitú a modrinu ktorá naberala tmavú farbu. Ten hajzel. Pomyslela som si a zaťala sánku. Zrazu otvoril oči. Sledoval ma a ja som sledovala jeho. Usmiali sme sa na seba. Naklonila som sa k nemu a venovala mu ľahký bozk na pery
-Dobre ránko
Zašepkal chrapľavým a rozospatým hlasom
-Aj tebe
Povedala som a usmiala sa. Chytil ma za ruku a stiahol k sebe. Ostala som na ňom ležať. Celami sme sa o seba opierali a len tak na seba hľadeli. Nakoniec som sa s neho skotúľala a otočila sa naňho.
-šup, šup do sprchy. Rýchlo potrebujem isť k nám niečo vybaviť.
Nechápavo na mňa pozrel ale poslúchol. Upratala som izbu a zbehla dole. Našla som kúchyňu a tam som nám spravila ľahké raňajky. Za par minút zliezol dole s mokrými vlasmi. Pobozkal ma na líce a pustil sa do jedla. Ja som mala už zjedene  tak som umyla riad  a prisadla si k nemu. Keď dojedol odložil a spolu sme sa vybrali k nám. Ruka v ruke sme šli popri jazere a užívali si pokoj ktorý takto z rana panoval. Vymieňali sme si pusy a kečkovali sa. Bolo to milé. Takýto vzťah som ešte nemala a úprimné bolo to niečo nove a páčilo sa mi to. Žiadne omáčky ale rovno na vec. Veď viete ako to myslím. Eso bol úprimný a priami. Nemal rad keď musí chodiť okolo horúcej kaše a to sa mi na ňom páči. A keď k tomu pridám jeho šarm, zmysel pre humor. No och. Musela som pokrútiť hlavou aby som sa prestala rozplývať a venovala sa ceste. Áno priznávam zakopla som ale to vďaka šašovi vedľa mňa! to nebola moja vina!
-Zlato dávaj pozor.
Podpichol ma a ja som odfrkla
-Nemal by som vziať princezničku na ruky?
Škeril sa ako slniečko na hnoji. Odula som spodnú peru a škaredo naňho pozrela. Len sa zasmial. Zvyšok cesty som sa tvárila urazene. Zatiaľ čo on to mal v paži a ďalej do mňa šprtal. Blbec!
Prišli sme pred chatu. Odtiaľ sa už ozýval hluk. Tak skoro hore? Neverím. Prevrátila som očami a vošla dnu
-Sme doma!
Zakričala som a spolu sme vošli do kuchyne kde akurát raňajkovali a viedli nejakú debatu. Keď sme vošli stihlo to a pohľady sa upreli na nás. Zdvihla som obočie
-Čo pozeráte? Oblečená som
Ozval sa menší smiech
-Čau segra
Pozdravil ma Jai a objal ma. Prekvapene som naňho pozrela
-Kto si a čo si urobil s mojim bratom?
Ukázala som naňho prstom. Skepticky sa na mňa pozrel
-Jasne správam sa milo a hneď je to divne
Hundral si
-Ale je!
Zvolala som. Mykalo mi kútikom úst ale statočné som sa držala
-Dobre budeš niečo potrebovať
Odfrkol si. Vtedy som sa zasmiala a ja jeho objala
-Ale no bráško aj ja ta ľúbim
Prevrátil očami a postrapatil mi vlasy
-Čo iné mi ostáva
Zasmial sa a vrátil sa k raňajkám. Eso si hneď sadol a zapojil sa do debaty. Ja som si naliala džús a ostala stáť pri linke. 
-Dobre ráno
Ozvalo sa od dverí chrapľavý hlas. Otočila som tam a videla Toma. Opieral sa o zárubňu. Bol bledý ako mŕtvola, pod očami kruhy a na brade modrina. Vyzeral hrozne. Ale môj hnev to neutlmilo. Vrhla som naňho zabíjacky pohľad. Par krokmi som k nemu pristúpila. Ledva na mňa pozrel a to už moja ruka pristavala na jeho líci. Vtedy všetko stíchlo a hľadelo na nás cele osadenstvo. 
-To je za včerajšok ty chudák...
Zavrčala som naňho a odišla preč. Nemohla som si nevšimnúť jeho prekvapený pohľad. Ako som vychádzala počula som ešte jeho otázku
-Čo do riti som včera stváral?
Odpoveď som už nepočula vyšla som von na terasu a sadla si na hojdačku. Oprela som sa o operadlo a zavrela oči. Vtedy som počula ako si niekto ku mne sadá. Pomaly som otvorila oči a pozrela sa na tu osobu
-Čo chceš?


čo si myslíte :D kto to je? :D

utorok 2. apríla 2013

Dark Side 34


Behom jedneho dna 1000 :D na starom som to mala za tyzden -_- dakujem za vzhliadnutia tesi ma ze to tak rychlo stupa mozno sa aj prekoname co my vieme. Toto je taka pozornost odo mna :) dufam ze sa bude pacit :) komentar potesi dakujem. A ak mate nieco co sa vam na poviedke nepaci napiste :)


Korene sa im obmotali okolo noh a stiahli ich na zem. Zrazu ucítila páľavu. Louis sa zasmial. Jedným švihom roztrhol tie korene a odskočil k svojmu bratovi ktorý sa usmieval.
-Ale,ale dievčatka. Takto sa nespráva
Veselo ich napomenul Louis. Ta nižšia sa skrčila a zovrela svoje pery. Bolo vidno že ju boleli tie potrhane korene. Svoj pohľad zabodla do Louisa. Pohľad jej opätoval. Na tvary mu svietil jeho typicky úsmev. Sústredil sa na ňu celou silou. A jeho chápadla strachu začali prúdiť k tej nevinnej osôbke. Zastala zarazene stáť. Jej zreničky sa rozšírili. Telo jej ovládal strach a čim ďalej tým sa viac znásoboval. Zhrbila sa. Chcela sa ochrániť ale nevedela ako
-Ale no dievčatko. čoho sa tak bojíš? Ja ti neublížim
Louis sa jej sladko prihováral. Liam sa zatváril kyslo. Odvrátil od neho pohľad. Nech sa pohrá. Svoj pohľad uprel na tu vysokú divošku ktorá prekvapene hľadela na svoju spoločníčku. Jej pohľad nakoniec padol na Louisa. Jej čelo sa skrivilo. Vystrčila ruku a z jej ruky začali lietať iskri. Videl ako sa jej pery rýchlo pohybujú. Zrazu záblesk v mysli. Konečne! Pomyslel si Liam. Skôr než sa dievča spamätalo Liam ju schmatol za ruku a žeravé plamene leteli k oblohe
-Nepleť sa do ich boja zlatko
Zacmukal. Dievčina sa nahnevala. Nečakal to. Prudko sa zvrtla ako ladná tanečnica a svojim útlym chodidlom ho udrela do brucha. Liam ani nepociťoval bolesť. Skôr naraz ktorý ho odtlačil. Úžasom na ňu hľadel. Začalo ho to baviť. Vyžíval sa v tomto nezmyselnom boji. Bola to len hra
-Dobre teda poďme sa hrať
Usmial sa na ňu a čakal na jej ďalší útok.
Medzitým na druhej strane Louis používal svoju schopnosť na tu krehkú osôbku. Do žíl jej vlieval strach. Bol to jeho dar ale aj prekliatie. Vedel protivnikovy privodiť strach alebo ho znásobiť. Bola to výhoda ale aj nie. Tak veľmi sa sústredil že zabudol sledovať ruky dievčaťa. Zatvárila sa zúfalo a vystrela prsty. Zem pod jeho nohami sa začala chvieť až sa otvorila. Stihol odskočiť ale stratil koncentráciu. Predsa len upírom bol len par desaťročí. Ešte nevedel svoj dar ovládať dokonale. Dievčina kresla na kolena a chytila si hlavu do dlani. Triasla sa na tele a nevedela prečo a hlavne čo sa to s ňou deje. Louis ju so záujmom sledoval. Pozornejšie si ju obzrel. Poriadne sa nadýchol a vtedy zistil že jej krv ho nepriťahuje čo bolo divne. Ani ju neregistroval. Vôňou pripomínala zem. Nechápal tomu. Čo do pekla je zač? Zamyslel sa. Vtedy sa pred ním objavila spŕška koreňov s ostrými hrotmi ktoré naňho útočili. Na tvar sa mu vrátil úsmev a začal sa im ladne vyhýbať. Boli to tak rýchle a tak dokonale pohyby že by to ocenil každý tanečník. Bol by to krásny pohľad keby sa za nim nehnala spŕška zabijackych koreňov. 
-Nič viac nedokážeš?
Veselo ju podpichol a korene nabrali rýchlosť. Zasmial sa. Ale keď ho to prestalo bavit otočil sa im čelom a jedným mávnutím ruky ich polámal. Ona tíško zhíkla a zatackala sa.
To upriamilo Liamov pohľad. Odtrhol pohľad od divošky a zahľadel sa na svojho brata či ma ešte končatiny lebo on ho znova zošívať nebude. Vzdychol si keď mal. Usmial sa. Divoška využila jeho nepozornosť. Usmiala sa sama pre seba. Pochabý tvor. Pomyslela si a s tanečnými a rýchlymi krokmi vyrazila proti nemu. Lenže netušila že Liam ma vyznie o budúcnosti. A pravé jedna taká sa mu mihla pred očami. Len par centimetrov od jej žeravej ruky uhol. Ona naňho prekvapene pozrela a skoro spadla na zem. Neváhala vymrštila nohu ale on sa jej opäť vyhol. A tak to pokračovalo. Útočila hlava nehlavá a on sa len s úsmevom a s ľahkosťou vyhýbal každému jednému útoku. Začínalo to byt preňho nudne. Preto sústredil svoju myseľ na svojho brata
"už ma to nebaví skončime to?"
Ozvala sa pozitívna reakcia.
Jeho pohľad sa zrazu zmenil. Z veselého a ľahkovážneho muža sa stal dravec. Lovec. Oči zúžil a jedným rýchli pohybom ju chytil za pas. Skríkla a než stihla niečo urobil Liam jej uštedril mierny uder do brucha čo ju mal ochromiť. Tak sa aj stalo. Na kolenách sa zviezla na zem. Rukami si objala brucho a sťažka dýchala
-Prepáč kráska
Zašepkal a vzal ju na ruky. Zaniesol ju na kraj a oprel o strom. Celom sa obzrel k čistinke a videl ako Louis paralyzuje druhé dievča a oberá ju o silu. Keď vyčerpané dopadla na zem tak isto ju odniesol a polozil k druhému dievčaťu. Chvíľu počkali. Medzitým si medzi sebou vymenili úškrny. Keď sa dievčaťa ako tak spamätali konečne na nich pozreli a zovreli svoje pery
-Tak teda keď sme sa konečne dohrali.
Začal Louis a zasmial sa
-Mohli by ste konečne povedať kto ste! a čo ste zač!
Doplnil Liam a zahľadel sa na ne. Dievčaťa sa na seba otočili a dorozumievali sa bez slov. Divoška rezignovane zvesila plecia a obzrela sa k nim
-Ja som Danielle a toto je Eleanor a sme...
-Ste?
Louis zdvihol obočie a čakal. Danielle zovrela pery. Liam prekvapene dal hlavu nabok
-No bude to?
Povedal už netrpezlivý Louis. Eleanor si vzdychla.
-Čarodejnice...
To slovo sa ozývalo stále dookola ako ozvena. Louis s Liamom zostali zamrznuto stáť na mieste a hľadeli na tie dve dievčiny ktoré teraz prehlásili že sú...
-Čarodejnice!
Skríkol Louis a vzápätí sa hystericky rozosmial
-To bol dobrý vtip! Tie vymreli už pred sto rokmi keď bol na ne zahájený lov! To nie je možné!
Vravel Louis a začal sa prechádzať hore dole
-A ako chceš potom vysvetliť to čo sme videli?
Liam sa naňho otočil. Bola to istá možnosť. Louis zastal a zovrel pery
-Do riti!
-Mame problém
Konštatoval Liam a opäť sa k nim otočil
-Ak dovolíte vysvetlili by ste nám ako to že pred nami stoja čarodejnice?
Rozprávania sa chopilo nižšie dievča. Eleanor
-Nie je nás viacej. Teraz mam tušenie že sme posledne. Bolo nás len par. 5 základných živlov a jedená staršia ktorá nás učila. Žili sme vysoko v horách. Nik nás nehľadal. A ak by aj chcel zabili sa ako mnoho pred nimi. Boli sme sestry. Aj keď nás nemala jedna matka boli sme späté s niečím iným. Lenže pred par dnami nás prepadli lovci. Zabili naše sestry a učiteľku. Doteraz nechápeme ako sme sa odtiaľ dostali. Lenže potom sme sa stali štvanou zverou. Začali nás naháňať. Chceli sme odtiaľto ujsť lenže nás zastihli. Neviem čoby sa stalo keby ste neprišli ale dobre by to neskončilo...
Odmlčala sa a tým im dala najavo že skončila. Danielle sa na ňu otočila a potľapkala ju po ramene. Liam sa zamyslene otočil k Louisovi. On to cele bez rozprávania počúval.
-No čo teraz?
Louis prehovoril a skákal pohľadom s nich na svojho brata. Liam si vzdychol. Presne čo teraz? Potom ho niečo napadlo
-Keď ste utekali. prechádzali ste cez jeden statok ktorý je odtiaľto asi deň cesty?
Zamyslene sa na ne pozrel. Danielle mu pohľad opätovala videl tam odpoveď a to mu stačilo.
-Do riti! Braček nemôžeme len tak odisť. Ty chlapi nám zabili rodinu treba sa pomstiť
Zasmial sa. Ale nebol to smiech radosti ale zúfalstva. Louis prikývol.
-No dámy pravé ste získali dvoch šarmantných a nebojácnych sprievodcov.
Zasmial sa Louis a vtedy sa stretli s odporom na ich tvárach
-My nepotrebujeme pomoc!
Vykríkla Danielle a okolo nej začalo byt horúco. Eleanor ju chytila za ruku a pozrela na ňu.
-Nie? Dobre teda. Len si bežte. A lovci vás nájdu. A zabijú vás. Čo si myslite? Dve čarodejnice ktoré poriadne neovládajú svoje sily proti nim zmôžu? Asi veľa nie
Louis mykol ramenami
-Pod ideme...
Otočil sa im chrbtom a pomalým krokom šli preč. Usmial sa na brata.
-P-počkajte...
Ozval sa za nimi tichý hlas. Ked sa otočil videl ako sa Eleanor postavila. Bola taká krehká a krásna na pohľad. Louis si nadával. Nemôže ho priťahovať. 
-Áno srdiečko?
Sladko ju oslovil. Eleanor zatriaslo. Bol pre ňu zaujímavý ale aj divný. Tým svojim zvráteným humorom a iskrou v očiach pútal pozornosť.
-Išli by ste s nami?
Povedala a sklopila zrak. Louis sa víťazné usmial a pozrel na svojho brata ktorý pokojne stal
-Dobre krásky. Ja som Louis a to je môj brat Liam. Ráno vyrážame tak si oddýchnite. Do Londýna to je ešte kus
Vyhlásil. Dievčaťa si vydýchli a sadli si k stromu. Oni sa presunuli na druhu stranu a spolu skontrolovali okolie
-Liam čarodejnice! Do riti to sa môže stáť len nám!
Rozčuľoval sa Louis a kopal do veci pred nim
-Ale pekne!
Zasmial sa zas Liam. Louis sa musel zaškeriť. Jeho brat mal pravdu.
-Toto bude zaujímavá cesta
Vyhlásil Liam. Brat mu pritakal. Vrátili sa späť. Od čarodejníc si držali odstup. Predsa len....

A tak začali ich cesta. Spoločne putovali smerom do Anglicka. Bola to cesta pln prekážok a sporov. Predsa len dve čarodejnice a dvaja upíry to neveští nič dobre. Priťahovali na seba pozornosť a to veľkú. Par kráť ich napadol Nelky upír ale lovci nie. Aj keď ich cítili že ich doháňajú. Lenže stala sa jedna vec ktorá sa sta ani nemala. Tie dva odlišné druhy sa zacali priťahovať. Nepovedali to nahlas ani svojmu spoločníkovi. Držali to sebe a zápasili s tým. Nevedeli čo mali robiť. Dobre si uvedomovali že v Londýne sa ich cesty rozdelia ale budú to tak chcieť? Nezmení sa niečo? 
Možno by to tak pokračovalo keby sa nestala jedna vec.....

-Už iba také dva dni a budeme tam
Vyhlásil Liam a odvrátil sa od nich. Od rana bol cely nesvoj a nevedel čím to je. Louis si to všimol ale nechal to tak mal dosť svojich problémov. Dievčaťa ako vždy šli pozadu a rozprávali sa. Celkom si na nich zvykli. Boli to dobrý spoločnici. Boli galantní, milý a pozorní čo sa u chlapov nevidí. Alebo upírov? Neviem....
-Dobre tu sa utáboríme
Tentoraz sa ozval Louis. Nazbierali drevo a Danielle ho zapálila. Pri ich spoločnej ceste im dievčaťa vysvetlili čo a ako funguje. Aké sú dary a čo to obnasa. Boli šokovaní ale aj ohúrení. Predsa len takéto niečo....
Okolo polnoci dievčaťa od únavy zaspali. Oni zahasili oheň a opreli sa o blízky strom a ticho tam sedeli ako dve sochy. Sledovali ich a nevedeli sa nabazit toho pohľadu.
-Braček a čo mi potom keď ich dovedieme do Londýna?
Zašepkal Liam. Louis bol prekvapený že sa niečo také pýta jeho. Áno bol starší ale zas ten pojašený a on sa pýtal skor Liama
-Neviem. Môžeme si užiť Londýnsku smotánku a potom sa stiahnuť.
-A nemali by sme...
-Nie! Do žiadneho klanu nevstúpim len by nás vycicali
Prehlásil a medzi nimi zavládlo ticho. Liam si povzdychol. A vtedy sa to stalo. Na čistinu dopadla horiaca fakľa ktorá sírila nepríjemný zápach. Louisa s Liamom natiahlo.
-Do riti..
Zašepkal Liam
-Lovci!
Skríkol Louis. Ten krik prebral dievčatá ktoré sa k sebe chúlili. Hneď boli a nohách v obranných postojoch. Oni sa tiež postavili a presunuli sa k nim. Dych ich trocha ochromoval ale nie natoľko. Na čistinku vystúpili chlapi. Omnoho viac ako vtedy
-Do..
Začal Louis ale nemal čas to dokončiť lebo zaútočili. Oni sa pustili hneď do boja a lámali väzy jedna radosť. Dievčaťa zaujali obranne pozície a odrážali útoky. Vyzeralo to že ich neporazia že majú presilu lenže sa stala jedna nečakaná vec. Eleanorina obrana povolila a ju zasiahol jeden s lovcov. Danielle prekvapene skríkla a videla ako telo jej sestry sa pomaly zosúva na zem. Čas akoby na okamih zastal. Louis sa obzrel a videl telo dievčiny ktorú možno miluje ako sa sype k zemi. Vtedy sa v ňom niečo pohlo., Zmenil sa. Na šelmu. Sklonil sa. Jeho oči nabrali krvavý odraz a žiarili ako dva rubíny. Lovec ktorý bol pri ňom vedel že to ma zrátané. Ani sa nenazdal a ležal pri jeho nohách. Louis sa vystrel v celej svojej výške. Pustil z uzdy strach. Opantal každého ktorý tu bol. Zo strán sa ozývali kriky a vzlyky. Ale on sa zameral len na jedného. Vodcu. Ten sa naňho s ohromením pozeral a cúval. Mec sa mu triasol v rukách a on nevedel čo teraz. Louis sa usmial a ukázal tesáky. Zaútočil naňho najprv strachom. Muž vykríkol a zosypal sa na zem. Taká to bola bolesť. Potom k nemu pristúpil a zdvih ho. Hodil ho o najbližší strom. Zastonal a spadol Pristúpil k nemu a svoje zuby zaboril do jeho tepny. Muž vrieskal. Všetci to sledovali zo zatajeným dychom. Keď posledný krát vydýchol odkopol ho rukou si utrel ústa a otočil sa späť. A vtedy to začalo. Masaker. Behal od jedného k druhému a útočil. Liam ho len sledoval. Pozrel na dievčaťa a videl ako sa k Danielle niekto blíži odzadu
-Pozor!
Zvrieskol a vyštartoval. Bol dosť rýchli nato aby ju nezranil. Ale pomaly nato aby odrazil útok. Mec sa mu zaboril do pravého ramena. Zastonal. Danielle naňho ohromene pozrela.  V jej žilách zrazu začal plápolať oheň. Zdvihla ruku a na mieste toho chlapa podpálila. Liam sa zasmial a zosunul popri stromu na zem. A vtedy bol už aj Louis hotový. Keď sa pozrel videl ako bratovi z ramena trčí mec a ťažko dýcha. Rýchlo k nemu podišiel.
-Danielle pozor
Zašepkal a prudkým pohybom vybral meč. Liam zakričal ale hneď za tým si pokojne oprel hlavu o strom
-Budeš v poriadku?
Zašepkal Louis
-Čo ma nezabije to ma posilní
Zasmial sa Liam. Ako vždy vtipkuje nech sa deje čo sa deje. 
-Danielle daj naňho pozor idem sa pozrieť na Eleanor
Zašepkal ticho a priblížil sa k telu ktoré ťažko dýchalo. Kľakol si k nej a opatrne si ju polozil do náručia. Zatrepotala mihalnicami a pozrela naňho. Pousmiala sa. Videl ako krváca.
-Louis?
Zašepkala ale potom sa rozkašľala. On jej priložil prst na pery
-Tíško kráska treba ti pomôcť
Zašepkal. Svoje zápästie priložil k ústam a zakusol. Začala s neho tiecť krv. Priložil ho k jej ústam ale ona sa odtiahla
-Nie...
-No tak Eleanor. Uľaví sa ti. Bolesť zmizne
-Nie
Louis si vzdychol. Zápästie priložil k perám a potiahol svoju krv do úst. Než stihla Eleanor namietať naklonil sa k nej a svoje studené pery pritlačil k tým jej. Prekvapene otvorila oči. Krv jej začala stekať dole krkom a jej sa vracala sila. Zdvihla ruku a polozila ju Louisovi na líce. On sa odtiahol a oprel sa čelom o to jej
-Vieš ako si ma vystrašila? Toto mi už nerob...
Odmlčal sa. Zavrel oči a vyslovil vetu ktorá ho odhaľovala
-Bal som sa že ta stratil.
Eleanor sa dojato usmiala. Naklonil sa k nemu a sladko ho pobozkala. Louis ostal chvíľu v šoku ale nakoniec sa do bozku usmial a poriadne ju pobozkal
-Mňa sa tak ľahko nezbavíš
Preriekla a on sa zasmial. Jeden par už bol šťastný a vedel že bude spolu celu večnosť
Danielle sa sklonila k Liamovi skontrolovala ranu. Už  sa zaceľovala ale Liam bol stále bledý
-Prečo si to spravil?
Opýtala sa ho. On len pootvoril oči a opäť ich privrel
-Proste som chcel
-Povedz mi pravdu
Naliehala a on nevedel čí s tým ma výsť von. Nikdy nemal šťastie na ženy a ani ho už mat asi nebude...
-Neniesol by som pohľad na to akoby ta zranil...
Zašepkal ale ona ho počula. Prekvapene naňho hľadela. Prekvapený vyraz vystriedal nežný úsmev. Svoju ruku polozila na jeho líce. Pootvoril oči
-Ďakujem
Zašepkala a naklonila sa k nemu. Zľahka ho pobozkala na pery a odtiahla sa. Liam sa usmial a zavrel oči.
-Liam? Potrebuješ krv
Zašepkala a on len prikývol.
-Napi sa s mojej....
Zašepkala a on vyvalil tie svoje hnedé oči na tu krásnu divošku ktorá sa zmenila na pokojnú ovečku
-Nie!
Rázne povedal
-Si slaby! Potrebuješ krv tak prestaň!
Povedala ostrým hlasom a naklonila sa k nemu. Snažil sa odtiahnuť ale ona sa naňho úplné natisla.
-Prosím
Zašepkala a on si len vzdychol.
-Keby to bolelo tak povedz
Nosom prešiel po jej tepne a hneď sa do nej zahryzol. Jej krv bola preňho sladká ako nektár a šla s nej energia ako s nikoho. Jej živel bol oheň. Muselo to byt tým. Danielle zavzdychala. Nebolelo ju to skôr ju to prijemne šteklilo.
Keď Liamovi stačilo zacelil ranky a odtiahol sa
-Ďakujem
Zavrel oči. Danielle sa usmiala a oprala sa o jeho hruď. 
Ani jeden par nepovedal že sa ľúbia. Načo? Kam sa ponáhľať? Majú nato celu večnosť......

Londýn:

Vstúpili ruka v ruke. Vedeli že sa od seba nepohnú. Boli k sebe pripútaný ako aj srdcom tak aj krvou a dušou. Prechádzali sa v parku keď Liam s Louisom zastali. Dievčaťa na nich pozreli
-Čo sa deje?
Danielle potiahla Liama za ruku. On odvrátil pohľad
-Louis cítiš to?
-Áno vola nás to..
-Čo? 
Povedali dievčaťa naraz
-Sústreďte sa. Necítite tu silu?
Povedal Lousi. Obe ho poslúchli. Zavreli oči a načúvali. Keď v tom ich to udrelo. Prekvapene otvorili oči a hľadeli na nich.
-Čo to je?
Zašepkala Eleanor
-To neviem Kraska ale ideme to zistiť
Odpovedal jej Louis a spolu kráčali skrz uličkami až došli k vysokému kaštieľu. Vyvalili naň oči. Prišli k bránke a otvorili ju. Zacítili vlnenie a vtedy vstúpili do ochranného pola o ktorom nevedeli ale obyvatelia domu pocítili. Prišli k dverám a otvorili ich. Ocitli sa v priestrannej hale. Ich kroky ďalej viedli k veľkým dreveným dverám. Otvorili ich a ocitli sa v miestnosti oblezenej knihami a postavami. Jedna sedela pred kozubom. Druha stala v tieni a tretia pri sekretári s alkoholom. Ich pohľady sa vrhli na nastevnikov a ostali prekvapený ale aj potešený.
-Ale, ale...Ďalší? 
Prehlásil mužský hlas od kozubu. Skupinka naňho vrhla pohlaď. Postavil sa a vtedy ho zbadali. Vysoký blonďavý muž s modrými ocami, ostrými chrtmi tvare a s postojom vodcu.
-Ja som...
Začal sýtym hlasom ale prerušil ho Liam. V očiach mal hmlu a vravel to čo videl
-Niall James Horan. Ír. Jeden s najstarších alebo už posledný...
Povedal a vtedy sa naňho vrhli pohľady z miestnosti
Niall sa naňho usmial. Bol potešený ale aj prekvapený.
-Takže predstavovať sa už nemuším ale vy by ste mohli
Liam potriasol hlavou a jeho zrak sa odkalil. Louis sa chopil slova
-Ja som Louis a toto je môj brat Liam
-Priezvisko?
Povytiahol Niall obočie. Louis mykol ramenom
-Nie je...
Niall sa pobavene zasmial a potom sa pozrel na ne. Pomaly a pozorne si ich prezrel pohľadom a snažil sa zistiť čo sú zač ale nevedel na to prísť. V mihu sekundy stal pri Eleanor a do rúk jej chytil pramienok vlasov.
-Ale ale ale. Čo ste zač dievčatka?
Louisovi sa to nepáčilo. Nik by nemal chytať to čo je jeho. Bez rozmýšľania sa sústredil na Nialla a snažil sa v ňom vyvolať strach. Pocítil ho a prekvapene pozrel na Louisa. Bol prekvapený že s Niallom to nič nerobilo ten sa len usmial.
-Takže strach hej? Budeš musieť ešte veľa cvičiť ale dobre chápem
Odstúpil od nej
-Tak čo ste to sem priviedli? 
Svoj pohlaď otočil na ne. Danielle bola ta smelšia a pozrela naňho tvrdým pohľadom
-Čarodejnice..
Vyhlásila a Nialla to prekvapilo. Ale nie tak ako že ho to obralo o reč ale on sa rozosmial.
-To je úžasné! Dom plný upírov a čarodejnice!
Znechutene si odfrkol a sadol si späť do kresla.
-Inak ten čo stoji pri karafe je Zayn a ten čo je v rohu je Harold. Vy teraz poďte sem musíme sa porozprávať a určiť si pravidla. 
Vrhol na nich rýchli pohlaď. Poslúchli a sadli si k nemu. A vtedy sa začalo veľké rozprávanie. Chlapci povedali svoj príbeh a dievčaťa svoj. Niall ticho pocuval a myšlienky si nechával pre seba. Nad ranom keď skončili sa postavil a prešiel ku karafe. Nalial si a otočil sa k nim čelom
-Vitajte v klane
Povedal a napil sa.....

pondelok 1. apríla 2013

So Welcome :)


Welcome!
Holky toto je môj nový blog. Ano začínam uplne od 0. Nemam nič! len cez 100 zhliadnuti. Ty vole citim sa ako začiatočnik. Ty ktorí mi ostanu verní dakujem vam. A zaroven by som chcela poprosiť baby ktore maju blogy či by ma zdielali. Alebo aj na nejake stranky na FB. Ano je mi to blbe prosit vas ale potrebujem pomoc. Ja mam par znamich ale potrebujem pomoc. Dakujem. Zaroven pod tymto prospevkom je upkne zbrusu nova cast Dark Side uzite si ju a baby dakujem že pri mne stojite. A BTW v stredu na moje narodenyni by mal moj stry blog presne rok. Za rok sme dali 100 000 zobrazeni :) dufam ze sa nam to podari aj teraz a možno to aj prekonáme :
 čo ja viem? ale aj tak sa teším :) a dakujem :)

Dark Side 33


Uplne prvy pripevok. Teda čerstvo pečený. Dufam že sa bude páčiť. Komentare potešia :) 

Pohľad tretej osoby:

Rok 1860:

-Pomstime vás....
-Sľubujeme.....
Preriekli dvaja chlapci tichu prísahu pred domom do ktorého hodili fakľu. Sledovali ako oranžový a žeravý ničiteľ ničí to čo ich rodičia budovali cele stáročia. Ich domov. Bolo to, to posledne čo im po nich ostalo. A samozrejme ich sestra. Ktorá teraz pokojne prijímala tie žeravé jazyky. Nezaslúžilá si taký osud. 
Avšak nemohli tomu zabrániť....Sľubovali si pomstu. A krutú....
Dvaja chlapci. Nie už muži stali vedľa seba. Boli ako dve vytesane sochy. Skaly. Ten na pravo bol vysoký, mužný, svalnatý....Jeho hnedé strapte vlasy jemne viali vo vetre. Bez slova sledoval ten vyjav. Jeho modrozelené oči v ktorých bývali iskričky radosti a šibalstva nahradili dva chladne ale cenne kamene. Sánka pevne stisnutá s jemným strniskom. Na pohľad to bol príťažlivý mládenec. S jeho večným úsmevom, krásnymi ocami, ostrými rezmi tvare. Oblečenie odhaľovalo jeho svaly. Na pohľad už bolo ľuďom jasne že pracoval tvrdo. A všetko si vydobyli.  Ruky mu pokrývali tetovania. A jedno na ruke znázorňovalo vrabca. Bola to jeho spoznavacia značka. Znak pre ktorý ho každý poznal a vedel o koho ide. A preto sa mu vyhýbali. Privrel oči a nechal sa unášať spomienkami.
Chlapec ktorý stal hneď vedľa neho bol vyšší len o par centimetrov. Svoje hnedé vlasy mal na krátko ostrihane a jeho podlhovastú tvar osvetľoval plameň. Jeho neprijate. Stŕhaný vyraz zdobil jeho tvar a jeho čokoládové oči boli plne potláčaného hnevu. Chcel vidieť krv tých psov ktorý to spravili. Chcel ich smrť. Ruku zovrel do pästi až mu obeleli hánky. Hrdo vystrel bradu až sa napli svaly na jeho tele. Tak isto ako aj jeho brat bol mocný a svalnatý. Predsa len. Pracovali spolu. Aj jeho telo zdobili tetovania. Aj keď malé a možno bezvýznamné. Ale preňho znamenali veľa.  Prudko sa nadýchol aj keď to nepotreboval a otočil sa tej páľave chrbtom
-Louis ideme...
Nevyslovil to ako otázku ale ako tichý rozkaz. Starší chlapec prikývol a utekal za jeho mladším bratom. Aj keď medzi nimi  bol trojročny rozdiel nepociťovali to. Boli ako dvojičky. Spolu prijali svoj osud ktorý mali určený v rodine. Neboli obyčajný ľudia. Aj keď tak vyzerali. Boli to bytosti noci. Krvilačné bešti. Upíry. Stali sa nimi už veľmi dávno. Na prianie ich otca. Poslúchli ho a potom sa vyparili zisťovať čo všetko dôkazu. Nečakané ich však zastihla sprava o tom že ich rodičov zabili a museli sa ponáhľať k ich mladšej sestre. Lenže keď prišli bolo už neskoro. Našli ju s kolom ktorý jej prepichol srdce. Ležala tam bezvládne s prázdnymi otvorenými ocami. Vtedy sa ozval zvierací krik. Liam nechápal prečo to nevidel. Obrazy svojich najbližších by mal vidieť najjasnejšie ale on to nevidel....Louis zas cítil strach ktorý vládol na tom mieste keď tam stupili. Hmatateľné pociťoval ich sestru a jej zdesenie. Cítil ako jej prepichli srdce. Akoby to spravili jemu samému. Zastali na odľahlom mieste. Každý na inej strane čistinky. Otočený k sebe chrbtom. Naštrbí to ich vzťah? Budú sa obviňovať?....
-Kurva prečo si to nevidel!
Zvrieskol Louis a v mihu bol pri svojom bratovi. Držal ho za krk a silno ho tlačil k stromu. V očiach mal šialený vyraz. Ako vždy jeho výbušná povaha nesklamala. Nebol ako on. Ako jeho brat. On bol vždy ten racionálny a pocity držal na uzde. Pravé teraz naňho hľadel s pokojným pohľadom aj keď to v ňom vrelo. Chcel ho od seba odhodiť a vykričať mu všetko ale nešlo to. Šiel by sám proti sebe.
-Ja neviem Louis prečo. Myslíš že ma to neštve? Keď viem že som tomu mohol zabrániť...
Prehlásil pokojným ale zroneným hlasom. Starší chlapec to nevydržal a udrel ho. Nechápal prečo. Mal také nutkanie a tak to aj spravil. Avšak nečakal na reakciu svojho mladšieho brata. Pretože on mu to oplatil. Spolu spadli do trávy a bili sa hlava nehlava. Ten boj mohol trvať aj hodiny....Nik netušil.
Nakoniec sa zvalili vedľa seba a hľadeli na hviezdy ktoré pomalé pomaly bledli
-Musíme ich nájsť...
Zašepkal mladší chlapec a privrel oči
-Liam? Vedel by si ich vystopovať?
-Ak majú niečo čo patrilo Nely tak hej...
-Skúsiš to? 
Nemo prikývol a zavrel oči. Sústredil sa na ich malú sestričku ako si ju pamätal. Malú veselú kvopku ktorá rozdávala úsmev...A zrazu to prišlo. Jeho telo stuhlo a pred ocami sa mu začali mihať obrazce.
-Na juh!
Skríkol a už stal na rovných nohách. Triasol sa na celom tele. V živote nemal taký silnú vyziu ako dnes. Stalo sa to poprvy krát. Bol z toho mimo. Louis ho pozorne sledoval. Liama ešte nevidel tak rozrušeného za cely život.
-Ideme.
Druhou rukou skontroloval či ma prsteň. Bol na tom istom mieste. Pokrútil hlavou a spolu s bratom sa rozbehli na juh. Smerom do Anglicka. 
-Louis ale stále nechápem čo robili lovci v Škótsku! Nemali tu čo robiť! Nik nemal ani podozrenie že sme tu!
Skríkol Liam a zamračil sa keď sa vyhýbal ďalšiemu stromu. Louis nad tým už tiež rozmýšľal
-Neviem Liam. Niekto nás musel zradiť. Bude pykať...
Dodal skôr pre seba ale On ho počul. Prikývol. Cely deň pokračovali v tichosti. Nezastavovali. Energiu im dodával pocit pomsty ktorá bola čím ďalej tým bližšie.
Keď to Louis najmenej čakal Liam zastavil a strhol ho k sebe
-Čo je!
Nechápavo zavrčal Louis a svojimi modro-zelenými ocami švihol po svojom bratovi
-Necítiš? Sú blízko ale nie sú sami....
Ako to povedal Louis sa upokojil. Pozorne sa započúval. Do jeho uši vstúpil zvuk boja ktorý sa odohrával asi kilometer od nich. Boli tak 10 chlapi a dve osoby ktoré nevedeli zaradiť
-Čo to ma byt? 
Otočil sa z otázkou na Liama. Ten len mykol ramenami
-Tak pod ideme to zistiť
Vyhlásil Louis a pomalým behom sa vybral tým smerom. Liam ho potichu nasledoval. Zastali za väčším porastom a videli niečo čo v živote nečakali. 10 chlapov obkolesovali 2 bezbranne ženy ktoré sa chrbtami k sebe tisli. Netvárili sa vystrašené ale bojovne. Liam si všimol že jednej žiarila ruka a Louis si to všimol u tej druhej. Jeden chlap sa zrazu vyrútil a skočil po nich. Vtedy sa jedna skrčila a dlaňou ho udrela do brucha a on odletel. Louis nechápavo pozrel na Liama a on naňho. Zrazu sa na Louisovej tvary objavil uškrň
-Ideme sa zabaviť?
Pološialene sa zasmial a Liam prikývol. 
-Výhram to
-Zabudni braček
Zasmial sa Louis a spolu vybehli do boja. Chlapi to nečakali. Prebrali sa až vtedy keď 4 s nich padli na zem. Buch im chýbala končatina alebo im zlomil väzy. Zastali pred tými ženami a usmiali sa na seba
-Že sa nehanbite napadať bezbranne ženy
Pokrútil Louis hlavou a nezačne si preložil ruky na hrúd a tváril sa akoby napomínal malé deti.
-Kde ste nechali výchovu?
Doplnil ho Liam s úsmevom a žmurkol na brata
-Kto je ďalší?
Povedali naraz a museli sa usmiať. Chlapi zbledli. Nie od strachu. Ale od toho že nevedeli čo ďalej. Boli pripravení len na dve ženy ale nie na dvoch upírov! Pozreli na jedného ktorý vyzeral ako veliteľ. Tuho zvieral sánku
-Preč!
Zvrieskol a rozutekali sa
Louisa prikrčil že za nimi vystreli ale Liam ho zadržal.
-Nechaj ich tak. Oni sa vrátia a potom to bude väčšia zábava
Lačne sa usmial a Louis mu dal za pravdu. Potom si akoby len tak spomenuli na tie dve za nimi. Otočili sa a stretli sa s tými najkrajšími ženami ako kedy videli. Než sa hocičo stihli opýtať jedna zdvihla ruku a pred nimi sa zjavili korene. Stihli odskočiť ale prekvapene hľadeli na tu útlu dievčinu ktorej ruka svietila a donútila hýbať zem. Keď boli od seba 7 metrov trocha sa upokojili. Stali k sebe tvarou tvar a nevedeli čo očakávať. Začali si ich poriadne obzerať. Ta ktorá na ne zaútočila bola nižšia s útlymi ramenami. Na sebe mala jednoduché dedinské šaty ktoré zvýrazňovali jej štíhli pas. Jej hnedé vlnite vlasy padali na ramena a pomaly jej viali okolo tvare. Jej srdcovitú tvar zdobil bojový vyraz a bola pripravená hocikedy zaútočiť. Oči ktoré šľahali výstražne blesky mali farbu lesného machu. Zelena a hneda sa tam striedala jedna radosť.....
A ta druha? Bola omnoho vyššia ako ona. Bola nezvyčajná už svojim vzhľadom a pútala na seba pohľady. Jej hnedšia pokožka kontrastovala s tou druhou a robila ju exotickejšou. Jej vlasy pripomínali hrivu. Bujne kučery jej lietali na všetky strany a robili ju nespútanou. Na sebe mala tak isto jednoduché oblečenie ako aj jej spoločníčka. Plne pery mala pevne stisnuté a svojimi veľkými hnedými ocami pozorne sledovala ich pohyb. Louis s Liamom pozreli na seba a usmiali sa. Videli že sa tu začína zaujímavá hra. S hravým a tajomným úsmevom sa k nim otočili
-No povedzte dievčatka..
Začal laškovné Louis
-Čo ste zač?
Doplnil ho Liam a spoločné čakali čo povedia. Lenže stalo sa niečo čo nečakali. Alebo áno?